Havrania sopka alebo Tam, kde to všetko začalo

 

Vulkán del Cuervo (Havrania sopka) známy tiež ako Caldera de los Cuervos alebo Montaňa de las Lapas (predtým sa na mieste vulkánu nachádzal kopec s týmto menom) bol prvou sopkou, ktorá sa vytvorila v 18. storočí  počas erupcií v Timanfaya. 

Sopka sa nachádza na ceste LZ-56, ktorá vedie z Tinajo. Z druhej strany sa k nej dá dostať odbočením z cesty LZ-30 buď od La Gería alebo južne od Yaiza.

Parkovanie je hneď pri ceste a je zadarmo. Odtiaľ vedie k sopke nenáročný turistický chodník, ktorý má 4,8 km. Trasu zvládnu  aj staršie osoby a deti, len odporúčam vhodnú obuv, ideálne zatvorené topánky, lebo lávový štrk je pichľavý.

Vhodné je zobrať si tiež nejaký sveter alebo ľahkú bundu, je to vetristé miesto. Nezabudnúť krém na ochranu pred slnkom a vodu.  V okolí nie sú žiadne obchody ani stánky.

Cesta k vulkánu je skutočným zážitkom. Okolo je len „malpaís“ alebo lávové more nazvané tak práve pre jeho podobnosť s morskými vlnami, ktoré je nekonečné, v diaľke sa vypínajú sopečné kužele a Ohnivé hory. Čierna ostro kontrastuje s modrou oblohou.

V týchto miestach skončila ako prvá pod nánosmi lávy dedina Chimanfaya severne od krátera. Obyvatelia v panike zobrali, čo sa dalo a utekali zo svojich domovov. Museli zanechať svoje príbytky a úrodné polia.

Dôjsť až k základu sopky trvá asi 20 minút, kde sa cesta delí. Odtiaľto sa dá pokračovať po obvode sopky vľavo alebo vpravo. Kto sa chce čo najrýchlejšie dostať k vstupu do útrob krátera, musí sa vydať smerom doprava.

Tam sa vnoriť do ticha, obdivovať rôznorodé vulkanické formy, textúry, farby. Táto sopka sa radí medzi tie menšie, má jediný kráter v centrálnej časti a môže vybuchnúť len raz.

„Dňa 1. septembra 1730 medzi 9 a 10 hodinou večer sa zem otvoila a z nej obrovská hora sa vynorila“... takto opisuje začiatok erupcií dobový kronikár, farár z Yaiza Andrés Lorenzo Curbelo Perdomo, ktorý zanechal podrobný opis erupcií  18. storočia v kronike, ktorú spísal. Výbuch tejto sopky odštartoval erupcie v 18. storočí, kedy sa počas nepretržitej sopečnej činnosti vytvorilo viacero sopiek.

 

Zvláštny pocit nachádzať sa v epicentre toho, čo tak poznačilo život na ostrove. Počas erupcie bola vo vnútri nádrž lávy obrovských rozmerov, ktorá dosahovala rôzne stupne výšky v závislosti od vulkanického materiálu. Severná časť krátera je nižšia než ostatné (kde je vstup) tade vchádzali kamióny, ktoré odtiaľ vozili „picón“ alepo lapilli z dna krátera na poľnohospodárske polia.

Presne oproti vstupu do vnútra sopky je výhľad na sopku Montaňa Colorada. Tu sa vyníma aj  obrovský kus kameňa, ktorý tvoril časť steny sopky. Praskol, odtrhol sa a tak uľahčil prietok lávy zvnútra.

Po výstupe z krátera sú dve možnosti, vrátiť sa po tej istej ceste smerom k parkovisku alebo pokračovať  vľavo po turistickom chodníku po obvode sopky uprostred nekonečného mora lávy, ktorá zaplavila obce, ktoré jej stáli v ceste. Pätnásť  dedín ako Tingafa, Montaňa Blanca, Maretas, Santa Catalina, Jaretas, San Juan, Peňa de Palmas, Testeina, Rodeos, Miradero, Guajaro, Guimón, Candelaria, Mastafe,Iguarena ...,  zostalo pochovaných pod nánosmi lávy. Šesť rokov sa láva šírila po južnej oblasti ostrova a pokryla asi 1/3 jeho územia. Plnila údolné nivy vulkanickým popolom a tam, kde bola kedysi najúrodnejšia  zem ostrova zostala nehostinná krajina.

Tieto udalosti ostrov kompletne zmenili. Obyvatelia museli utiecť do bezpečia. Niektorí sa usadili v iných kútoch ostrova, ale mnohí odišli preč z Lanzarote. Opustili svoje domovy, potom ako stratili  zásoby vody, domy, polia, pastviny.  Nastali zlé časy, nedostatok potravy a roky sucha.

Traduje sa, že ľudia z obce Santa Catalina odišli na sever ostrova a tam založili obec Los Valles a na pamiatku svojej zaniknutej dediny postavili kaplnku Santa Catalina.

Na juhozápadnej časti vulkánu sú vidieť dva chrbty. Jeden je korunou vulkánu a ten druhý je nános z lapilli.

Severná časť sopky je husto porastená medzi inými aj rastlinou "vinagrera", ktorá sa dobre adaptuje na drsné podmienky, ale je príliš invazívna, preto  je vážnym problémom pre ekosystém. Na skalnatom povrchu sa darí lišajníkom.

V okolí sopky sa ešte nedávno ťažil materiál na rôzne účely či už dekoratívne alebo úžitkové. Teraz je extrakcia materiálu zakázaná.

Je obdivuhodné ako sa domáci dokázali prežiť v týchto drsných podmienkach a využiť sopečný povrch vo svoj prospech. Krajina sa pretransformovala vďaka pestovaniu poľnohospodárskych plodín ako viniče či figovníky na lapille, ktorá slúži na zachytávanie vlhkosti, ktorú prinášajú  pasáty.