Casa de los Arroyo v Arrecife

Tento týždeň sme mali možnosť navštíviť „panský dom“ La Casa de los Arroyo. Zachovaných domov z čias dávno minulých je tu žalostne málo, preto sme sa potešili, že konečne budeme môcť uzrieť tento skvost.

30. máj - Día de Canarias

 30. mája sa oslavuje Día de Canarias (Deň Kanárskych ostrovov). V tento deň sa roku 1983 uskutočnilo prvé zasadnutie parlamentu Kanárskych ostrovov ako autonómneho spoločenstva pod vedením Pedra Cabrera.

Konajú sa folklórne festivaly, ulice ožívajú zvukmi timple, chácaras, bubna alebo píšťalky, folklórne skupiny predvádzajú tradičné tance ako  la isa, las folías. Neoddeliteľnou súčasťou tohto dňa sú tradičné športy  ako bola canaria alebo  lucha canaria (zápasenie).

Ďalším reprezentatívnym prvkom je typický kanársky kroj, ktorý sa nenosí len v tento deň, ale na všetky podujatia ako sú festivaly, púte, plesy. Každý ostrov má ten svoj, ktorý zvýrazňuje jeho špecifickú identitu, je symbolom hrdosti a spolupatričnosti a zároveň spĺňa dôležitú úlohu pri zachovávaní kanárskej kultúry a tradícií.

Zvykne sa pripravovať tiež typické kanárske jedlo, najmä Sancocho canario alebo iné špeciality jednotlivých ostrovov. A nie je ich málo.

 

Telamón z kola von

Bolo to 31. októbra 1981, keď  grécka nákladná loď Telamón plne naložená guľatinou smerujúca zo San Pedro (Pobrežie Slonoviny)  do Thessaloník (Grécko), narazila v  búrke na plytčinu a do podpalubia sa začala valiť voda.

Las Maretas - starodávna kultúra vody

 

Aby človek mohol prežiť na mieste, kde sa nenachádzajú žiadne zdroje pitnej vody, bolo nevyhnutné vybudovať  nádrže na vodu vyhĺbené v zemi, ktoré zachytávali dažďovú vodu. Po ostrove je porozsievaných viacero týchto vodných studní „las maretas“.

Maják Pechiguera a skákajúce kraby

 

Na samom juhu (presnejšie juhozápade) ostrova Lanzarote sa nachádza jedno zo strategických miest pobrežia.  Vypína sa tu maják Faro de Pechiguera nazývaný aj Faro de Punta Pechiguera, ktorého svetlo  sa kríži každú noc so svetlom  majáka Punta Martiño na ostrove Lobos a  majáka Tostón v Cotillo. Osvetľuje a stráži cestu v úžine la Bocayna, ktorá oddeľuje ostrovy Lanzarote a Fuerteventura.  

Národný sviatok v lone prírody

Dnešný voľný deň - sviatok Nepoškvrneného počatia - sme strávili v lone prírody. Tu je stručná história tohto sviatku.

Lanzarote a pohľadnice

Aj keď v tomto období všade naokolo "zúri" karnevalový ošiaľ, my sme si v piatok večer vybrali kultúrne vyžitie iného rázu. 

Naše kroky smerovali do Casa Amarilla, kde prebieha výstava s názvom "Lanzarote a pohľadnice", 

Výstava zachytáva historický vývoj pohľadníc na Lanzarote od prvých pohľadníc, ktoré boli vydané na konci 19. storočia až po posledné roky 20. storočia. Pohľadnice obvykle zachytávali život a krajinu ostrova. 

V 60.rokoch sa však vplyvom turistickej explózie charakter pohľadníc zmenil. Viac sa začali orientovať na prezentáciu turisticky zaujímavých miest a hitov ostrova.

Výstava je veľmi krásna a zaujímavá. Je to ako prechádzka v čase. Vidieť ako kedysi vyzerali pláže, ulice, budovy. Len škoda, že niektoré miesta už neexistujú v plnej svojej kráse. Totálne ich pohltil turistický rozmach.

Výstava bude prebiehať do konca júla 2017 a ako býva zvykom, jej súčasťou je aj audiovizuálna projekcia.

Tu je zopár "obrázkov" na koštovku.

Most Puente de las bolas.

Avenida Maritima a trh s cibuľou.

Saliny Naos, ktoré dnes zívajú prázdnotou. Ako memento sa v tých miestach týči len jeden mlyn.

Bývalý terminál letiska, ktorý navrhol César Manrique a ktorý už neexistuje, respektíve existuje, ale je z neho skladisko.

Pevnosť San José. V diaľke zatiaľ "nevytŕča" nákladný prístav plný prepravných kontajnerov.

Calle Real (hlavná ulica) v dobe, keď po nej ešte premávali autá. Dnes je z nej pešia zóna.

Castillo de San Gabriel / Pevnosť San Gabriel

Dôvodom postavenia pevnosti bol útok alžírskeho piráta Dogalí na ostrov v roku 1571. Na Lanzarote bol vyslaný vojenský architekt Gaspar de Salcedo s úlohou naplánovať pevnosť, ktorá obráni prístav (v tej dobe sa Arrecife nazývalo el Puerto del Arrecife).

Pevnosť bola vybudovaná v rokoch 1572-1576 na vyvýšenej časti ostrovčeka el Islote de Fuera, ktorý sa po jej postavení na el Islote del Castillo. Príkaz na jej postavenie dal don Agustín de Herreray Rojas. Vonkajšia stavba bola z mamposteria a opracovaých cantos, interiér pevnosti bol celý z dreva a bol vybavený štyrmi delami, jedným z bronzu a tromi zo železa. Prístup do pevnosti z pevniny bol z malého móla, ktoré ju spájalo s ostrovčekom de Tierra, ktorý bol neskôr základom pre vybudovanie el Puente de las Bolas. Vzdialenosť medzi pevnosťou a týmto ostrovčekom bola asi 100 metrov, ktorá sa dala prekonať pešo, keď bol odliv alebo na loďke, keď hladina stúpla.

Nová pevnosť neodolala dlho náporom maurskej invázie. V roku 1586 sa na ostrove, asi 9 km severne od Arrecife, vylodil alžírsky pirát Morato Arráez so svojou družinou a o niekoľko hodín neskôr už okupoval prístav, keď sa predtým bez nejakej väčšej námahy zmocnili jeho pevnosti. Zabili jedného delostrelca, ďalších jedenásť osôb zajali a pevnosť podpálili. Preto sa tento ostrovček nazýva tiež "el Islote del Quemado" 

Ukázalo sa, že pôvodná pevnosť neplní dostatočne svoju obrannú funkciu proti útokom od mora a preto  v roku 1591 prichádza na ostrov Leonardo Torriani, ktorý naplánuje jej rekonštrukciu, aby sa zvýšila obrana v Arrecife.  Projekt pozostával z postavenia kamennej cesty a prepojením pevnosti s ostrovčekom del Muelle de Herrera a tiež zdvíhací most.

Niektoré z týchto vylepšení sa zrealizovali medzi rokmi 1593 až 1598. Pevnosť sa vybavila dvomi delami, jedno namierené k brehom Arrecife a druhé smerom k moru. Brat Juan de San Francisco, predstavený kláštora de Miraflores z Teguise daroval zvon, aby v prípade poreby zvonil na poplach.

V roku 1618 odolávala pevnosť ďalším pirátskym útokom. A v roku 1666 bola znovu prerobená, aby čo najlepšie plnila svoj účel.  Vtedy sa pevnosť dovtedy známa ako el Castillo del Arrecife premenovala na el Castillo de San Gabriel, na počesť kapitána Gabriel Lasso de la Vega pod ktorého dohľadom sa konala rekonštrukcia.

Neskôr, v roku 1742 sa znovu vykonávali určité úpravy a rekonštrukcie na pevnosti, riadené a projektované inžinierom Antonio Riviere.

Na konci 19.  storočia, presnejšie 27. februára 1895, bola zrušená, keďže stratila svoj vojenský a obranný význam. Bola však znovu pripravená na obranu v roku 1898 počas americko-španielskej vojny a vybavená delami, ktoré dnes zdobia jej vstup.

V roku 1972 bola pevnosť vyhlásená za národnú historickú pamiatku a dnes v nej sídli archeologické múzeum, v ktorom môžeme nájsť rôzne archeologické artefakty. V múzeu sú vitríny s exponátmi, náučné panely a didaktické prostriedky. Dozvieme sa zaujímavé veci z ostrovnej histórie, o kolonizácii, prvých obyvateľoch, korzároch a pirátoch, faune a flóre, dnešnom Arrecife. Po vstupe do múzea je hneď po ľavej strane kamenné schodisko, ktorým sa dostaneme hore na pevnosť a odtiaľ sa dá kochať výhľadom na  Arrecife a Atlantický oceán. 

Do pevnosti je prístup dvomi cestami. Jednou z nich je el Puente de las Bolas (most), jediná stavba tohto typu na Kanáskych ostrovoch. Kamenný most meria 175 metrov a spája pevnosť s el Muelle de Herrera.