Las Maretas - starodávna kultúra vody

 

Aby človek mohol prežiť na mieste, kde sa nenachádzajú žiadne zdroje pitnej vody, bolo nevyhnutné vybudovať  nádrže na vodu vyhĺbené v zemi, ktoré zachytávali dažďovú vodu. Po ostrove je porozsievaných viacero týchto vodných studní „las maretas“.

Zásobárne vody sa budovali v roklinách alebo na miestach  tam, kde z kopcov stekala dažďová voda a kumulovala sa v „charcos“ mlákach, ktoré domorodci neskôr začali prispôsobovať svojim potrebám vylepšujúc a spevňujúc steny týchto nádrží,  niekedy len so zemou inokedy ich spevňovali nepriepustne kameňmi a vápnom. Niektoré boli zhora otvorené, iné tzv. „aljives“ boli prekryté, aby sa zabránilo evaporácii vody.

Na juhozápade ostrova voda stekala z oblasti Breña na planinu neďaleko mora, kde je viacero vodných zásobární.

Táto nádrž má steny spevnené zemou a vápnom,  oblúkový strop z vulkanických kameňov, ktoré sa ukladali voľne a pridali maltu vytvorenú z vápna a piesku.

Na zadnej strane sa prepadla strecha.

Na fotke dolu je krásny príklad otvorenej marety pod holým nebom, ktorá pomenúva celú túto oblasť „Las Maretas“.  Steny má spevnené kameňmi a vápnom.  Hore na jej obvode je kanál, ktorým vtekala dažďová voda. Prístup do nej je po schodoch z čadičového kameňa spevnených maltou z vápna a zeme. 

Pôvod týchto nádrží je bezpochyby dielom „guanches“ (= domorodí obyvatelia Kanárskych ostrovov pred 15. storočím) a na vznik ich pomenovania „mareta“  existujú dve teórie. Prvou je tá, že ide o zdrobneninu od slova „mar“ (= more) a tá druhá, ktorá je pravdepodobnejšia, hovorí,  že ide o galicizmus privezený normandskými dobyvateľmi v 15. storočí, kedy „mare“ bol archaizmus pre označenie rybníka (fr. étang, flaque, lac). Pomenovanie „mareta“ sa používa aj na susedných ostrovoch, kam sa rozšírilo po expanzii dobyvateľov, keďže Lanzarote bolo podmanené ako prvé.

Tu, v Cortijo de Las Maretas, bola roľnícka oblasť, choval sa tu aj dobytok, najmä kozy, ktoré držali v kamenných ohradách. 

Ešte teraz sa tu dá pozorovať starobylý poľnohospodársky systém „las gavias“ parcely, kde sa oralo pluhom a sadili plodiny, využívajúc tak fakt, že po daždi sem voda stekala z okolitých vrchov. Pestovalo sa tu najmä obilie a strukoviny, aby prežili v tomto suchom a nehostinnom kraji.

Jednou z najväčších nádrží na vodu bola La Gran Mareta v Teguise. Túto zásobáreň vody vybudovali domorodci, neskôr po dobytí ostrova bola v 16. storočí rozšírená a  následne okolo nej osadený múr.  Volali ju aj la „Caidera“, mala priemer 40 m, hĺbku 9 m a vchádzalo sa do nej po kamenných schodoch. Všetci obyvatelia mali právo na vodu z tejto nádrže a zároveň povinnosť  udržavať ju čistú. Štyristo rokov prichádzali do Teguise po vodu zo všetkých dedín, týždenne odtiaľ odvážalo vodu 200 dromedárov a v mesiacoch jún, júl, august a čiastočne september bol čas čistenia a takisto opráv múru. V roku 1936 zostala nádrž kvôli dlhodobým obdobiam bez dažďov suchá. V 60-tych rokoch 20. storočia ju rozobrali a na jej mieste sa nachádza námestie nesúce pomenovanie La Mareta.