Pochovávanie sardinky (el Entierro de la Sardina) je obľúbenou oslavou počas karnevalu a zároveň aj jeho záverečnou bodkou. Pohreb sardinky predstavuje koniec karnevalu a začiatok pôstu. Oslavuje sa vždy na Popolcovú stredu (el Miércoles de Ceniza), teda 40 dní pred Veľkou nocou.
Satirická ceremónia simuluje smútočnú procesiu s obrovskou sardinkou, ktorá prechádza ulicami mesta. Zdobená, z dreva vyrobená sardinka sa slávnostne vezie na alegorickom voze a na jej poslednej ceste ju sprevádzajú stovky smútiacich a hlasito nariekajúcich ľudí oblečených v čiernom. Muži sa často preobliekajú do ženských šiat a predstavujú vdovy. Súčasťou sprievodu je aj prezentácia víťazných masiek a povozov, ktoré získali cenu počas karnevalu.
Trasa sprievodu zvyčajne vedie od el Parque Islas Canarias až k el Parque Marítimo a na pláž Playa del Reducto v Arrecife, kde sa sardinka položí na "obetný oltár" z dreva a zapáli. Zmyslom tohto rituálu je symbolické pochovanie minulosti a nádejné očakávanie príchodu lepších časov. Všetko zakončí veľkolepý ohňostroj. Oslavy však pokračujú až do neskorého rána.
Vznik tradície
Existuje viacero teórií.
Jedna z nich vraví, že v 17. storočí chcel španielsky kráľ Karol III. osláviť koniec karnevalu s prostým ľudom. Nariadil, aby sa podávali sardinky a víno. V ten deň bolo počasie veľmi horúce a sardinky začali vplyvom tepla veľmi smrdieť. Nebolo inej možnosti ako sa zbaviť toho príšerného zápachu, jedine zahrabať ich do zeme. A úbohý chudobný ľud nariekal nad toľkou škodou.
Iná téoria tvrdí, že pred začatím pôstu sa zvyklo obetovať a zahrabať prasiatko a všetky ostatné potraviny, ktoré bolo zakázané jesť počas tohto obdobia. Keďže tradícia sa podávala ústne, prasiatko sa v niektorých oblastiach krajiny zamenilo za sardinku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára