30. máj - Día de Canarias

 30. mája sa oslavuje Día de Canarias (Deň Kanárskych ostrovov). V tento deň sa roku 1983 uskutočnilo prvé zasadnutie parlamentu Kanárskych ostrovov ako autonómneho spoločenstva pod vedením Pedra Cabrera.

Konajú sa folklórne festivaly, ulice ožívajú zvukmi timple, chácaras, bubna alebo píšťalky, folklórne skupiny predvádzajú tradičné tance ako  la isa, las folías. Neoddeliteľnou súčasťou tohto dňa sú tradičné športy  ako bola canaria alebo  lucha canaria (zápasenie).

Ďalším reprezentatívnym prvkom je typický kanársky kroj, ktorý sa nenosí len v tento deň, ale na všetky podujatia ako sú festivaly, púte, plesy. Každý ostrov má ten svoj, ktorý zvýrazňuje jeho špecifickú identitu, je symbolom hrdosti a spolupatričnosti a zároveň spĺňa dôležitú úlohu pri zachovávaní kanárskej kultúry a tradícií.

Zvykne sa pripravovať tiež typické kanárske jedlo, najmä Sancocho canario alebo iné špeciality jednotlivých ostrovov. A nie je ich málo.

 

Telamón z kola von

Bolo to 31. októbra 1981, keď  grécka nákladná loď Telamón plne naložená guľatinou smerujúca zo San Pedro (Pobrežie Slonoviny)  do Thessaloník (Grécko), narazila v  búrke na plytčinu a do podpalubia sa začala valiť voda.

Arrieta

Na severovýchodnom pobreží ostrova sa nachádza malá rybárska dedina Arrieta, kde ešte stále panuje pokoj malých miest, kde sa dá stratiť v úzkych uličkách a objaviť tam zopár zaujímavých zákutí.

Rofera de Teseguite

Na ceste z Guatiza do Teseguite v blízkosti rokliny Barranco de las Piletas  upútajú pozornosť každého okoloidúceho zvláštne skalné útvary, takmer ako scéna zo sci-fi filmu. Sú to pozostatky starovekej civilizácie alebo kamenného mesta?

Las Maretas - starodávna kultúra vody

 

Aby človek mohol prežiť na mieste, kde sa nenachádzajú žiadne zdroje pitnej vody, bolo nevyhnutné vybudovať  nádrže na vodu vyhĺbené v zemi, ktoré zachytávali dažďovú vodu. Po ostrove je porozsievaných viacero týchto vodných studní „las maretas“.

Starec a more

 

Starec a more. Takmer každý pozná dielo Ernesta Hemingwaya ocenené Pulitzerom a Nobelovou cenou za literatúru, ktorého hlavným odkazom je, že ľudská bytosť je silnejšia než si myslí. Všetci zvádzame vnútorné boje, väčšie či menšie, potýkame sa s novými prekážkami každý deň, ale vždy je tam miesto pre nádej a odhodlanie pokračovať vpred.  

Čo má spoločné táto kniha s Lanzarote, konkrétne s Arrecife? To podstatné, jej protagonistu. 

Národný sviatok v lone prírody

Dnešný voľný deň - sviatok Nepoškvrneného počatia - sme strávili v lone prírody. Tu je stručná história tohto sviatku.

Calima, calima a zase calima

Posledné štyri dni zahalila Lanzarote calima. Teplota sa vyšplhala nad 35 stupňov, ale dnes už bolo o trochu chladnejšie, len 29-32 stupňov, konečne sa lepšie dýchalo. Zajtra by mala teplota klesnúť ešte viac, ale oblačnosť zostane.

Čo je to calima?

Ako všetci vieme Kanárske ostrovy sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti afrického kontinentu a to ovplyvňuje aj ich poveternostné podmienky.

Calima je meteorologický jav, kedy sa vo vzduchu vznášajú jemné častice púštneho prachu alebo piesku.  Keď teda vietor fúka smerom od Sahary, prináša sem suchý horúci vzduch a púštny prach, ktorý zhoršuje viditeľnosť a všetko sa zdá akoby zahalené závojom alebo hmlou. Viditeľnosť niekedy klesne na niekoľko metrov.

Zaujímavé je, že teplota vo vyššie položených oblastiach stúpa a fúka horúci vietor. Pri pobreží je o trochu chladnejšie a takmer bezvetrie.

Najhorúcejšia zvykne byť calima v mesiacoch júl, august a september. Tento stav zvyčajne trvá 3 alebo 4 dni, potom sa všetko vráti do normálu (ak sa tak dá nazvať vetrisko, ktorý tu niekedy príšerne fúka).

V období calimy sa môžu zhoršiť niekomu zdravotné problémy. Najmä alergikom. Nie je na škodu dodržiavať pitný režim a zdržiavať sa v chladnejších priestoroch.

Neviem, ale ja som tu zatiaľ každú calimu zvládla v pohode, a to som alergik. Je pravda, že v niektorý deň sa ťažšie dýcha, ale letné horúčavy na Slovensku to predčia. 

Takto to vyzerá, keď sa slnko schováva za závojom...  upozorňujem, že na fotkách jednoznačne vyhráva sivá farba.

V sobotu sme boli pri letisku pozorovať lietadlá. Bolo tam aj zopár ďalších nadšencov. Najväčšiu výdrž mali dvaja anglický džentlmeni. Keď sme prišli už tam boli a zostali tam aj po odchode nás ostatných. Možno tam bivakujú do dnes :-)

Dnes poobede sme šli na prechádzku k pevnosti San Gabriel. Okrem calimy je vidieť aj veľký odliv.

Pokračovali sme k pláži Playa del Reducto, ktorá nevyzerala vôbec vábne. Jediná výhoda odlivu je, že sa ľudia môžu brodiť vodou ďaleko od brehu.

Kúpili sme si u Taliana dva kopčeky zmrzliny sopa inglesa a frambuesa a na Avenide sme si ju vychutnali. Vlastne len jeden z nás. Ja len skromne oblizla, akú má chuť.

Potom sme šli uličkami k Charco de San Ginés.

 A odtiaľ domov cez moju srdcovú uličku.

Piatok trinásteho

Dnes poobede som si uvedomila, že je piatok trinásteho! Keby som bola poverčivá, tak to so mnou zamáva. Mnou to však hrklo úplne v inom zmysle. Dobrý námet na príspevok.

U nás (na Slovensku) je piatok trinásteho považovaný za nešťastný deň. Veľa ľudí má kdesi hlboko zakódované, že práve v tento deň sa im stane niečo zlé, nepríjemné. Neviem prečo to tak je. Možno je to tým, že všade naokolo od detstva počúvame tieto negatívne povery a niekomu sa to zakorení natoľko, že má z tohto dátumu fóbiu a preto nechce vyjsť z domu alebo vykonávať nejakú prácu.

Prečo vlastne o tom píšem? Lebo v Španielsku a aj v ostatných latinskoamerických krajinách je za nešťastný deň považovaný utorok trinásteho. Tu sa vraví:

Martes trece ni te cases, ni te embarques, ni de tu casa te apartes, čo v preklade znamená: V utorok trinásteho sa nežeň/nevydávaj, ani nezačínaj cestu, ani sa nevzďaľuj z domu.

Dokonca do zrkadla sa v tento deň pozerá inými očami. Nedajbože, aby bolo rozbité. To by znamenalo sedem rokov nešťastia. Čierna mačka na ceste? Zďaleka sa jej treba vyhnúť. Neodporúča sa prechádzať ani popod rebrík.

Prečo práve 13-ka vyvoláva v ľuďoch úzkosť? 

Už od staroveku sa toto číslo berie ako "zlé znamenie". Na Poslednej večeri sa zúčastnilo 13 osôb. Dvanásť apoštolov a Ježiš. Judášovi, ktorý ho zradil, sa pripísalo číslo trinásť.

V škandinávskych legendách bol zlý duch Loki trinástym pozvaným na večeru s bohmi.

V Biblii kapitola 13 Apokalypsy hovorí o príchode Ancikrista na zem.

V Tarote je pod číslom trinásť karta Smrť (ktorá znamená symbolickú smrť a prináša oslobodzujúcu zmenu v živote).

Prečo utorok?

Slovo martes (utorok) je odvodené z Marte, čo je vlastne planéta Mars a podľa gréckej a rímskej mytológie takisto boh vojny. Boha vojny volali tiež malým bosorákom. Reprezentovala ho deštrukcia, krv a násilie, a keďže utorok je pod vplyvom tejto planéty, je akoby predurčený na to, aby sa diali zlé veci.

Pád Rímskeho Impéria v Konštantinopolise prebehol v máji 1453.  Bolo to v utorok počas zatmenia Mesiaca, kedy silné dažde zabránili rímskym lodiam vstupu do mesta, kam šli na pomoc.

Babylonská veža bola tiež zničená v utorok. Obe tieto udalosti znamenali radikálu zmenu pre ľudstvo.

Všetky tieto povery viedli k tomu, že mnohé letecké spoločnosti nemajú rad 13, hotely nemajú trináste poschodie a veľa moderných budov vynecháva číslo 13, po dvanástke hneď nasleduje štrnástka.

Ak má niekto číslo domu alebo bytu s číslom 13, rieši to tak, že ho zmení na 12+1.

Ďalší, aby pretrhli nešťastie, zaklopú hneď ráno na drevo alebo vychádzajú von z domu pravou nohou.

Mnohí to však vzali za opačný koniec. Číslo trinásť považujú za svoje šťastné a dokonca ho tipujú vo výherných lotériách.

Takže zhrniem to asi tak, preč s mýtmi a poverami. Nezáleží na tom aké číslo má ten ktorý deň. Pretože dobrý alebo zlý deň neexistuje. Deň bude presne taký, aký si ho vytvoríme. Krásny a plný pohody.

Prízrak menom Telamon

Včera večer sme sa pozdĺž pobrežia vracali domov z prechádzky, keď sa zrazu pred nami z hmly vynoril prízrak lode.