Na ceste z Guatiza do Teseguite v blízkosti rokliny Barranco de las Piletas upútajú pozornosť každého okoloidúceho zvláštne skalné útvary, takmer ako scéna zo sci-fi filmu. Sú to pozostatky starovekej civilizácie alebo kamenného mesta?
Na útese týčiacom sa nad plážou Famara sa nachádza malý kostolík, postavený podľa legendy na mieste, kde sa jednému pastierovi v roku 1427 zjavila Virgen de las Nieves.
V nedeľu sme sa zastavili nabiťsa energiou prebúdzajúcej sa prírody v oblasti Masdache. Je tam pohoda, kľud. Počúvali sme spev vtákov a obdivovali "květenu".
Jedným z našich obľúbených miest na oddych, kde sa dá v pokoji rozjímať a obdivovať krásy prírody, je El Bosquecillo, po našom Lesík.
Na samom juhu (presnejšie juhozápade) ostrova Lanzarote sa nachádza jedno zo strategických miest pobrežia. Vypína sa tu maják Faro de Pechiguera nazývaný aj Faro de Punta Pechiguera, ktorého svetlo sa kríži každú noc so svetlom majáka Punta Martiño na ostrove Lobos a majáka Tostón v Cotillo. Osvetľuje a stráži cestu v úžine la Bocayna, ktorá oddeľuje ostrovy Lanzarote a Fuerteventura.
Ako som už spomínala tu, nový rok sa začal nádherným slnečným dňom a takto to bolo aj deň nasledujúci - v nedeľu 02.01.2022, kedy sme sa vydali na túru k Montaña de Ortiz. Nie že bolo krásne, ono priam pražilo.
Mali sme našťastie dostatok pitnej vody, lebo "fuente", tj. pôvodná zásobáreň vody bola vyprahnutá, ako sme sa presvedčili (bodaj by nie, keď už skoro dva roky poriadne nezapršalo), tak sa nekonalo žiadne Death Walley, ale viem si predstaviť ako sa niekto cíti na púšti. Tam je to však oveľa horšie, všade len piesok a piesok, tu sa aspoň strieda odtieň čiernej a hnedej.
Odmenou nám boli výhľady na okolitú krajinu. Ako tento na západné pobrežie ostrova,
alebo tento na rozsiahle lávové polia.
V putovaní po vulkánoch sme pokračovali aj v nedeľu 09.01.2022. Tentokrát sme sa vrátili po dlhej dobe k vulkánu del Cuervo (Havrania sopka). Chceli sme tam ísť už predošlý víkend, ale bolo tam príliš veľa ľudí, tak sme zvolili Ortiz.
Túto nedeľu bolo turistov skromnejšie a najlepšie na tom bolo, že skoro všetci sa už od sopky vracali (najmä autobus plný Nemcov), takže keď sme dorazili ku kráteru boli sme tam takmer sami, keď nepočítam nejakých tých ďalších desať jedincov rozptýlených v priestore.
Dokonale sme sa zregenerovali v tom kotli ticha.
Textúry, ktoré vytvorila láva sú úchvatné.
Po bohatom súste pokoja a pohody sme si dali ešte polkolečko okolo sopky.
Počasie sa začalo kaziť v piatok 14.01.2022, kedy na ostrov dorazila calima. Známy to fenomén. Charco de San Ginés tu vyzerá ako mesto duchov. A to bolo len šesť hodín večer.
V nedeľu 16.01.2022 sme absolvovali našu tradičnú rannú prechádzku a neskôr sme dumali, kam sa pobrať, lebo zdvihol sa vietor. Zvolili sme sever ostrova. Mysleli sme, že podľa smeru vetra, tam by sme mohli byť pred ním chránení. Mýlili sme sa.
Dorazili sme na Famara a tam nás čakalo niečo podobné "piesočnej búrke". Z našej prechádzky po pobreží nebolo nič. Z auta sa neoplatilo vystrčiť ani nos. Piesok bol všade. Chvíľu sme sa tam autom potočili a pokračovali sme ďalej. Ešteže tak, lebo neskôr poobede zostala Famara zaviata pieskom. Neprejazdná. Snažila som sa zachytiť to na video, ale naživo je to omnoho sugestívnejšie (video)
Z Famara sme šli smerom cez Soo do La Santa. Všetko naokolo bolo zahalené sivým závojom. Calima úradovala. Bolo to cítiť aj vo vnútri auta. Dokonca sme si na chvíľu nasadili rúška. Na toto sú teraz výborné.
V La Santa sme tiež len zvnútra auta pozorovali okolie.
Potom sme sa vydali skúsiť šťastie do Tenesar. Už cestou tam sa trošku rozjasnilo, calima nebola taká hustá. Tešili sme sa však zbytočne, z auta sme síce vyšli, ale ledva sme prešli desať metrov, taký silný vetrisko tam fúkal. Uchýlili sme sa do závetria a odtiaľ chvíľu obdivovali krásy prírody.
Po zápase s vetrom a nastúpení do auta sme sa vybrali na spiatočnú cestu domov. Nemalo zmysel ísť nikam inam. Calima bola všade.
V Arrecife sme sa šli prejsť po nábreží. Oproti ránu bola calima intenzívnejšia. Na letisku mali dve lietadlá problém s pristátím, museli hodnú chvíľu krúžiť vo vzduchu. kým bolo možné zosadnúť na zem. A pri Puente de las Bolas sme videli nafukovací čln, ktorým sem doplávali ďalší imigranti. Napriek nečasu.
Ako sme prežili Vianoce? Dá sa povedať, že dobre. Až na to, že na Štedrý deň ma nečakane skolila horúčka. O druhej popoludní na mňa teplomer žmurkal s cifrou 38 (stupňov). Bola však natoľko ohľaduplná či trpezlivá, že si počkala až na ten moment po vygruntovaní celého bytu a prichystaní všetkého potrebného na sviatočné menu.
Našťastie to bola zrejme len reakcia na vakcínu. Deň predtým som sa bola dať zaočkovať treťou dávkou proti tomu "celosvetovému potvorákovi", čo nás nechce nechať na pokoji. Stačilo pár hodín v posteli, Paralen a zázvorový čaj a k večeri som zasadla ako nová. Bez teploty. Myslela som, že po večeri pôjdeme pozrieť betlehém Cabildo, ale ee, na špacírovanie po meste som sa necítilla.
Svitlo na nový deň (sobota, 25.12.) a div sa svete, po horúčke ani stopy, len zapálené rameno veľkosti tenisovej loptičky. To mi nezabránilo v tom, aby som si nechala ujsť výjazd na čerstvý vzduch. Bolo krásne slnečné počasie, tak sme si to namierili na sever ostrova. do Bosquecillo. Naposledy sme tam boli na jar, keď bolo všetko zelené a v rozpuku.
Mysleli sme, že tam bude veľa ľudí, ale opak bol pravdou. Zrejme dospávali. Len dve autá a jeden pán, ktorý chystal veci na opekanie. My sme sa vydali na ľahkú turistickú prechádzku.
Takisto na ostrov La Graciosa je odtiaľ super výhľad.
Dnešný voľný deň - sviatok Nepoškvrneného počatia - sme strávili v lone prírody. Tu je stručná história tohto sviatku.
Neďaleko vulkánu del Cuervo a v tesnej blízkosti Montaña Negra už zdiaľky púta pozornosť svojim zafarbením Montaña Colorada. Jej povrch je pokrytý červeným pyroklastom, ktorému vďačí za svoje meno.
Barranco del Quíquere je ideálne miesto pre milovníkov prírody a krásnych výhľadov. Tam, na úpätí a v zátokách skalnatých brál, sa dá stráviť čas veľmi príjemne.
Vulkán del Cuervo (Havrania sopka) známy tiež ako Caldera de los Cuervos alebo Montaňa de las Lapas (predtým sa na mieste vulkánu nachádzal kopec s týmto menom) bol prvou sopkou, ktorá sa vytvorila v 18. storočí počas erupcií v Timanfaya.
Tak som sa po viac ako troch
rokoch rozhodla vdýchnuť opäť život tomuto blogu. Aj keď si myslím, že dnes už
takmer nikto blogy nečíta. Teraz frčia sociálne siete. Ale s tými zasa nie som
ja príliš zviazaná.
Poďme rovno in medias res. Mám zopár noviniek.
