Montaña Colorada

Neďaleko  vulkánu del Cuervo a v tesnej blízkosti Montaña Negra už zdiaľky púta pozornosť svojim zafarbením Montaña Colorada. Jej povrch je pokrytý červeným pyroklastom, ktorému vďačí za svoje meno.

Bližšie spoznať túto sopku môžeš po turistickom chodníku, ktorý je ľahko prístupný priamo z parkoviska (cesta LZ-56), dostatočne široký, čo umožňuje pohodlnú prechádzku po jeho obvode, ktorý má necelých 4 km. Početné informačné tabule poskytujú detailné informácie o tomto mieste. Terén je ľahko schodný,  vhodný aj pre malé deti či starších ľudí. (video)

Sopka sa vytvorila ako posledná počas erupcií v Timanfaya v 18. storočí (1730-1736), kedy pod lávou skončili desitaky dedín, ako La Vega, Guimón, či na západe dedina Candelaria, ktorej obyvatelia, ako sa predpokladá, založili Tías alebo aspoň navýšili počet jeho obyvateľov. Veľa usadlostí zaniklo úplne, ich mená sa stratili v časoch dávnych, pradávnych... ako Masintafe, Testeina a veľa ďalších. Niektoré dediny sa znovu vybudovali, La Geria, Uga alebo Tinguatón, ale na inom mieste než predtým.

Okruh po chodníku zaberie asi hodinu. Za normálnych okolností. Nám to väčšinou trvá viac, lebo okolitá krajina nás zvádza k mnohým zastávkam. Radi sa započúvame do ticha a necháme sa unášať atmosférou a krásou tohto miesta.  Vítame na Marse.

Montaña Colorada susedí na južnej strane s Montaña Negra. Medzi oboma sopkami sa rozprestierajú lávové polia, nazývané malpaís, ktorých povrch postupne skolonizovali lišajníky, ktoré tomuto miestu navrátili život. Všade naokolo je láva v mnohých formách. Pozornosť púta najmä obrovská vulkanická bomba na juhozápadnej strane, zopár metrov od úpätia sopky, ktorá je jediná svojej veľkosti na ostrove. Bola vyvrhnutá počas erupcií a sformovala sa do svojej guľovitej formy počas letu až kým nepristála na zemi.

Legenda vraví, že keď v roku 1736  láva valiaca sa z tejto sopky ohrozovala Tinajo, z kostola San Roque vyšla procesia s Pannou Máriou Bolestnou smerom k Dolores modliac sa k nej a sľubujúc, že ak sa láva zastaví, postavia na jej počesť kostol. Ako zázrakom láva sa zastavila presne na tom mieste, kde zapichli kríž a tam o 40 rokov neskôr postavili kostol de los Dolores (lokalita Mancha Blanca) . Panna Mária de los Dolores nazývaná aj Virgen de los Volcanes sa stala patrónkou ostrova.

Na severnej časti krátera je vidieť agresívne zásahy do okolitej prírody. Terén je zdevastovaný, vidieť ako mechanické lopaty odkrajovali z horniny. Ťažil sa tu materiál, ktorý sa využíval v poľnohospodárstve či na konštrukciu. Okrem iného aj ciest, ktoré vedú po ostrove. Dnes je ťažba zakázaná.

Pozdĺž chodníka sú na  balvanoch zblízka vidieť minerály, ktoré skryštalizovali vo vnútri lávy, zostali inkrustované vo vnútri tejto horniny a vytvorili zaujímavú farebnú mozaiku. Veľké zastúpenie tu má najmä olivín.

Pohľady na okolitú krajinu sú jedinečné. Z chodníka je výhľad na národný park Timanfaya či vulkán del Cuervo, a všetky sopečné kužele tvoriace zaujímavú panorámu.

Je to magické miesto, ktoré si zaslúži byť obdivované a rešpektované. (video)

V škárach skál a pod kameňmi žijú jašterice a iné drobné živočíchy, ktoré sa tam ukrývajú pred páliacim Slnkom, preto si nesmieš odtiaľ odniesť ani jeden kamienok. Narušila by sa prirodzená rovnováha flóry a fauny, ktorá tam žije.

Mnohí návštevníci zabúdajú, že je ZAKÁZANÉ (informačná tabuľa to signalizuje dosť jasne) schádzať z turistického chodníka a šliapať až na vrchol sopky. Áno, určite je odtiaľ krásny výhľad (a post na Instagram) ale... každý jeden krok mimo narúša prirodzené prostredie, tak prosím, trochu ohľadu.