Casa de los Arroyo v Arrecife

Tento týždeň sme mali možnosť navštíviť „panský dom“ La Casa de los Arroyo. Zachovaných domov z čias dávno minulých je tu žalostne málo, preto sme sa potešili, že konečne budeme môcť uzrieť tento skvost.

Telamón z kola von

Bolo to 31. októbra 1981, keď  grécka nákladná loď Telamón plne naložená guľatinou smerujúca zo San Pedro (Pobrežie Slonoviny)  do Thessaloník (Grécko), narazila v  búrke na plytčinu a do podpalubia sa začala valiť voda.

Víkend v objatí Hermine

 

Na víkend nám známi z Ameriky ohlásili návštevu: „Príde Hermine, pripravte sa.“  Hm, nečakaná návšteva.  Takmer vôbec ju nepoznáme a ona sa chce vnútiť ako hosť.  Mali sme iné plány, ale čo už, privítame ju, hoci sme nemali žiadnu chuť spoznať ju.

Starec a more

 

Starec a more. Takmer každý pozná dielo Ernesta Hemingwaya ocenené Pulitzerom a Nobelovou cenou za literatúru, ktorého hlavným odkazom je, že ľudská bytosť je silnejšia než si myslí. Všetci zvádzame vnútorné boje, väčšie či menšie, potýkame sa s novými prekážkami každý deň, ale vždy je tam miesto pre nádej a odhodlanie pokračovať vpred.  

Čo má spoločné táto kniha s Lanzarote, konkrétne s Arrecife? To podstatné, jej protagonistu. 

Vulkány, calima a piesočná búrka

Ako som už spomínala tu, nový rok sa začal nádherným slnečným dňom a takto to bolo aj deň nasledujúci - v nedeľu 02.01.2022, kedy sme sa vydali na túru k Montaña de Ortiz. Nie že bolo krásne, ono priam pražilo. 

Mali sme našťastie dostatok pitnej vody, lebo "fuente", tj. pôvodná zásobáreň vody bola vyprahnutá, ako sme sa presvedčili (bodaj by nie, keď už skoro dva roky poriadne nezapršalo), tak sa nekonalo žiadne Death Walley, ale viem si predstaviť ako sa niekto cíti na púšti. Tam je to však oveľa horšie, všade len piesok a piesok, tu sa aspoň strieda odtieň čiernej a hnedej.

Odmenou nám boli výhľady na okolitú krajinu. Ako tento na západné pobrežie ostrova,

alebo tento na rozsiahle lávové polia.

V putovaní po  vulkánoch sme pokračovali aj v nedeľu 09.01.2022. Tentokrát sme sa vrátili po dlhej dobe k vulkánu del Cuervo (Havrania sopka). Chceli sme tam ísť už predošlý víkend, ale bolo tam príliš veľa ľudí, tak sme zvolili Ortiz. 

Túto nedeľu bolo turistov skromnejšie a najlepšie na tom bolo, že skoro všetci sa už od sopky vracali (najmä autobus plný Nemcov), takže keď sme dorazili ku kráteru boli sme tam takmer sami, keď nepočítam nejakých tých ďalších desať jedincov rozptýlených v priestore.

Dokonale sme sa zregenerovali v tom kotli ticha. 

Textúry, ktoré vytvorila láva sú úchvatné.

Po bohatom súste pokoja a pohody sme si dali ešte polkolečko okolo sopky. 

Počasie sa začalo kaziť v piatok 14.01.2022, kedy na ostrov dorazila calima. Známy to fenomén. Charco de San Ginés tu vyzerá ako mesto duchov. A to bolo len šesť hodín večer.

Všimli sme si, že na okruhu smerom k Marine začali budovať podstavec na sochu, ktorá tu bude osadená. Má to byť César Manrique. Videli sme maketu minulý rok v Dome kultúry.

V nedeľu 16.01.2022 sme absolvovali našu tradičnú rannú prechádzku a neskôr sme dumali, kam sa pobrať, lebo zdvihol sa vietor. Zvolili sme sever ostrova. Mysleli sme, že podľa smeru vetra, tam by sme mohli byť pred ním chránení. Mýlili sme sa.

Dorazili sme na Famara a tam nás čakalo niečo podobné "piesočnej búrke". Z našej prechádzky po pobreží nebolo nič. Z auta sa neoplatilo vystrčiť ani nos. Piesok bol všade. Chvíľu sme sa tam autom potočili a pokračovali sme ďalej. Ešteže tak, lebo neskôr poobede zostala Famara zaviata pieskom. Neprejazdná.  Snažila som sa zachytiť to na video, ale naživo je to omnoho sugestívnejšie (video)

Z Famara sme šli smerom cez Soo do La Santa. Všetko naokolo bolo zahalené sivým závojom. Calima úradovala. Bolo to cítiť aj vo vnútri auta. Dokonca sme si na chvíľu nasadili rúška. Na toto sú teraz výborné.

V La Santa sme tiež len zvnútra auta pozorovali okolie.

Potom sme sa vydali skúsiť šťastie do Tenesar. Už cestou tam sa trošku rozjasnilo, calima nebola taká hustá. Tešili sme sa však zbytočne, z auta sme síce vyšli, ale ledva sme prešli desať metrov, taký silný vetrisko tam fúkal. Uchýlili sme sa do závetria a odtiaľ chvíľu obdivovali krásy prírody.

Po zápase s vetrom a nastúpení do auta sme sa vybrali na spiatočnú cestu domov. Nemalo zmysel ísť nikam inam.  Calima bola všade. 

V Arrecife sme sa šli prejsť po nábreží. Oproti ránu bola calima intenzívnejšia. Na letisku mali dve lietadlá problém s pristátím, museli hodnú chvíľu krúžiť vo vzduchu. kým bolo možné zosadnúť na zem. A pri Puente de las Bolas sme videli nafukovací čln, ktorým sem doplávali ďalší imigranti. Napriek nečasu. 

Bosquecillo a ešte jeden betlehém

 Ako sme prežili Vianoce? Dá sa povedať, že dobre. Až na to, že na Štedrý deň ma nečakane skolila horúčka. O druhej popoludní na mňa teplomer žmurkal s cifrou 38 (stupňov). Bola však natoľko ohľaduplná či trpezlivá, že si počkala až na ten moment po vygruntovaní celého bytu a prichystaní všetkého potrebného na sviatočné menu. 

Našťastie to bola zrejme len reakcia na vakcínu. Deň predtým som sa bola dať zaočkovať treťou dávkou proti tomu "celosvetovému potvorákovi", čo nás nechce nechať na pokoji. Stačilo pár hodín v posteli, Paralen a zázvorový čaj a k večeri som zasadla ako nová. Bez teploty. Myslela som, že po večeri pôjdeme pozrieť betlehém Cabildo, ale ee, na špacírovanie po meste som sa necítilla.

Svitlo na nový deň (sobota, 25.12.) a div sa svete, po horúčke ani stopy, len zapálené rameno veľkosti tenisovej loptičky. To mi nezabránilo v tom, aby som si nechala ujsť výjazd na čerstvý vzduch. Bolo krásne slnečné počasie, tak sme si to namierili na sever ostrova. do Bosquecillo. Naposledy sme tam boli na jar, keď bolo všetko zelené a v rozpuku.

Mysleli sme, že tam bude veľa ľudí, ale opak bol pravdou. Zrejme dospávali. Len dve autá a jeden pán, ktorý chystal veci na opekanie. My sme sa vydali na ľahkú turistickú prechádzku. 

Čistý vzduch, ticho, ktoré sem-tam prerušil štebot vtákov. Balzam na dušu. Dorazili sme až k výhľadu na Haría. 

Takisto na ostrov La Graciosa je odtiaľ super výhľad.

Samozrejme, že aj pláž Famara je vidieť. Na foto by ju bolo vidieť lepšie, keby som mala dovolené priblížiť sa viac k okraju. Túto foto som robila asi tri metre od previsu a navyše ma V držal za pás. To keby náhodou zavial náhly poryv vetra alebo sa mi zatočila hlava z toľkej krásy.

Miesto ako stvorené na očistu a dobitie bateriek. Odporúčam.

V nedeľu (26.12.) bolo zvláštne počasie. Kvapkalo. Miniatúrne kvapky. O daždi sa hovoriť nedá. Zatiahnutá obloha. Sivo. Pôvodne sme chceli ísť k vulkánu del Cuervo, ale nechali sme to na inokedy. Premotali sme sa v meste.

Včera večer (27.12.) sme boli pozrieť betlehém pred Cabildo de Lanzarote (video). 

Casa de Los Arroyo a Casa Amarilla v Arrecife

Castillo de Las Coloradas 

Takže Vianoce za nami a Silvester pred nami. Uvidíme, čo za prekvápko nám prinesie. Klopem na drevo, nech je už dobre. Nech sa svet spamätá.

Betlehém v Arrecife

 

Znovu je tu ten predvianočný čas a putovanie po betlehémoch čaká nás zas. 

Hravá sobota v Arrecife

Prvá septembrová sobota bola síce trošku zamračená, ale napriek tomu jej to na kráse neubralo.

Slnko sa sem-tam predralo spoza mračien, aby hodilo očkom na starších pánov s mladým duchom, ktorí doobeda na nábreží testovali svoje plachetnice na diaľkové ovládanie.

V rámci zdravej súťaživosti nechýbal ani malý závod. 

Podvečer sa zasa mestom preháňali iné hračky. O trošku hlučnejšie. Motorky. Veľké. Občas si ich milovníci dajú zraz na niektorom mieste na ostrove. Dnes to bolo v Arrecife.

Keď je krásny deň

Po dňoch silného vetra, najmä vo štvrtok a v piatok, bol dnešok zázračne krásny. Slnko hrialo a svojimi lúčmi kĺzalo po hladine, ktorá sa trblietala a hrala odtieňmi modrej a tyrkysovej, deti šantili vo vode...no proste, pohodový deň.

Pod týmto košatým stromom sme sa uvelebili na lavičke a relaxovali.

Neskôr sme pokračovali po Avenide okolo Kiosko de la Música

až k radnici a miestnej polícii

a potom znovu k pevnosti,

kde sa mládež radovala zo života a pekného počasia.

Turistický vláčik odpočívajúci na zastávke. Zajtra to bude mesiac, čo začal premávať. Lístok pre domáceho stojí 2 €, pre turistu 4€ a platí počas celého dňa, tzn. že pasažier môže nastúpiť a vystúpiť viackrát podľa toho, čo chce vidieť.

Vláčik má dve trasy. Prvá "Červená trasa" spája Charco de San Ginés a Castillo de San José (zástavky  la Calle Real, El Almacén, pláž El Reducto, el Intercambiador de Guaguas, el Cabildo Insular, Arrecife Gran Hotel, Real Club Náutico, Castillo de San Gabriel a obchodné centrum Marina Lanzarote)

Druhá "Modrá trasa" začína takisto v Charco de San Ginés, prechádza okolo Castillo San José, autobusovej stanice, el Teatro Insular, Intercambiador de Guaguas, Cabildo Insular, Arrecife Gran Hotel, Real Club Náutico a Castillo de San Gabriel, a končí v Marine-prístave.

Obidve línie premávajú od pondelka do nedele od 10:00 do 18:00 hodiny vždy s odstupom približne 10-12 minút. Jeden trajekt trvá 45 minút.

Popoludnie v múzeu MIAC v Castillo de San José

Dnes múzeá vítali svojich návštevníkov s otvorenou náručou, respektíve otvorenými dverami. Niežeby inokedy neradi videli niekoho vo svojich útrobách, ale dnes ich zvali na návštevu grátis. Prečo? Lebo dnes bol medzinárodný deň múzeí.

Keďže kvôli silnému vetru sa nedalo príliš promenádovať po vonku alebo ísť na pláž, využili sme túto ponuku a rozhodli sme sa pre dve múzeá. Letecké múzeum pri letisku a múzeum v Castillo de San José.

Lenže, keď sme prišli k leteckému múzeu, bolo zatvorené. Videli sme len tabuľu s oznamom, že otvorené býva od pondelka do soboty vždy od 10:00 do 14:00 hodiny. My sme tam dorazili okolo štvrtej popoludní. Tak sme sa sklamane otočili a nasmerovali si to do múzea MIAC v Castillo de San José.

Už sme tam zopárkrát boli, ale vždy je tam nová expozícia. Keď sme prišli pred múzeum, stáli pred budovou asi štyri autá, čo ma dosť prekvapilo, lebo zvyčajne býva takmer plné parkovisko. No, je možné, že si ľudia nechali návštevu na neskôr, lebo dnes je otvorené až do 23:00 hodiny.

My sme si prehliadku pekne v kľude vychutnali a prešli múzeum krížom- krážom. Škoda len, že sa nedalo ísť hore na "strechu". Odtiaľ je krásny výhľad, ale kvôli vetrisku sme to radšej ani neriskovali.

 

Po prehliadke expozície si môže človek sadnúť do reštaurácie, ktorá je na prízemí a popri jedle či pití sa kochať výhľadom na more.

Do svojich útrob dnes zadarmo pozývali aj múzeum v Castillo de San Gabriel alebo La Casa Amarilla so svojou výstavou "Lanzarote a pohľadnice", o ktorej som písala vo februári.