Ako som už spomínala tu, nový rok sa začal nádherným slnečným dňom a takto to bolo aj deň nasledujúci - v nedeľu 02.01.2022, kedy sme sa vydali na túru k Montaña de Ortiz. Nie že bolo krásne, ono priam pražilo.
Mali sme našťastie dostatok pitnej vody, lebo "fuente", tj. pôvodná zásobáreň vody bola vyprahnutá, ako sme sa presvedčili (bodaj by nie, keď už skoro dva roky poriadne nezapršalo), tak sa nekonalo žiadne Death Walley, ale viem si predstaviť ako sa niekto cíti na púšti. Tam je to však oveľa horšie, všade len piesok a piesok, tu sa aspoň strieda odtieň čiernej a hnedej.
Odmenou nám boli výhľady na okolitú krajinu. Ako tento na západné pobrežie ostrova,
alebo tento na rozsiahle lávové polia.
V putovaní po vulkánoch sme pokračovali aj v nedeľu 09.01.2022. Tentokrát sme sa vrátili po dlhej dobe k vulkánu del Cuervo (Havrania sopka). Chceli sme tam ísť už predošlý víkend, ale bolo tam príliš veľa ľudí, tak sme zvolili Ortiz.
Túto nedeľu bolo turistov skromnejšie a najlepšie na tom bolo, že skoro všetci sa už od sopky vracali (najmä autobus plný Nemcov), takže keď sme dorazili ku kráteru boli sme tam takmer sami, keď nepočítam nejakých tých ďalších desať jedincov rozptýlených v priestore.
Dokonale sme sa zregenerovali v tom kotli ticha.
Textúry, ktoré vytvorila láva sú úchvatné.
Po bohatom súste pokoja a pohody sme si dali ešte polkolečko okolo sopky.
Počasie sa začalo kaziť v piatok 14.01.2022, kedy na ostrov dorazila calima. Známy to fenomén. Charco de San Ginés tu vyzerá ako mesto duchov. A to bolo len šesť hodín večer.
V nedeľu 16.01.2022 sme absolvovali našu tradičnú rannú prechádzku a neskôr sme dumali, kam sa pobrať, lebo zdvihol sa vietor. Zvolili sme sever ostrova. Mysleli sme, že podľa smeru vetra, tam by sme mohli byť pred ním chránení. Mýlili sme sa.
Dorazili sme na Famara a tam nás čakalo niečo podobné "piesočnej búrke". Z našej prechádzky po pobreží nebolo nič. Z auta sa neoplatilo vystrčiť ani nos. Piesok bol všade. Chvíľu sme sa tam autom potočili a pokračovali sme ďalej. Ešteže tak, lebo neskôr poobede zostala Famara zaviata pieskom. Neprejazdná. Snažila som sa zachytiť to na video, ale naživo je to omnoho sugestívnejšie (video)
Z Famara sme šli smerom cez Soo do La Santa. Všetko naokolo bolo zahalené sivým závojom. Calima úradovala. Bolo to cítiť aj vo vnútri auta. Dokonca sme si na chvíľu nasadili rúška. Na toto sú teraz výborné.
V La Santa sme tiež len zvnútra auta pozorovali okolie.
Potom sme sa vydali skúsiť šťastie do Tenesar. Už cestou tam sa trošku rozjasnilo, calima nebola taká hustá. Tešili sme sa však zbytočne, z auta sme síce vyšli, ale ledva sme prešli desať metrov, taký silný vetrisko tam fúkal. Uchýlili sme sa do závetria a odtiaľ chvíľu obdivovali krásy prírody.
Po zápase s vetrom a nastúpení do auta sme sa vybrali na spiatočnú cestu domov. Nemalo zmysel ísť nikam inam. Calima bola všade.
V Arrecife sme sa šli prejsť po nábreží. Oproti ránu bola calima intenzívnejšia. Na letisku mali dve lietadlá problém s pristátím, museli hodnú chvíľu krúžiť vo vzduchu. kým bolo možné zosadnúť na zem. A pri Puente de las Bolas sme videli nafukovací čln, ktorým sem doplávali ďalší imigranti. Napriek nečasu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára