Vulkány, calima a piesočná búrka

Ako som už spomínala tu, nový rok sa začal nádherným slnečným dňom a takto to bolo aj deň nasledujúci - v nedeľu 02.01.2022, kedy sme sa vydali na túru k Montaña de Ortiz. Nie že bolo krásne, ono priam pražilo. 

Mali sme našťastie dostatok pitnej vody, lebo "fuente", tj. pôvodná zásobáreň vody bola vyprahnutá, ako sme sa presvedčili (bodaj by nie, keď už skoro dva roky poriadne nezapršalo), tak sa nekonalo žiadne Death Walley, ale viem si predstaviť ako sa niekto cíti na púšti. Tam je to však oveľa horšie, všade len piesok a piesok, tu sa aspoň strieda odtieň čiernej a hnedej.

Odmenou nám boli výhľady na okolitú krajinu. Ako tento na západné pobrežie ostrova,

alebo tento na rozsiahle lávové polia.

V putovaní po  vulkánoch sme pokračovali aj v nedeľu 09.01.2022. Tentokrát sme sa vrátili po dlhej dobe k vulkánu del Cuervo (Havrania sopka). Chceli sme tam ísť už predošlý víkend, ale bolo tam príliš veľa ľudí, tak sme zvolili Ortiz. 

Túto nedeľu bolo turistov skromnejšie a najlepšie na tom bolo, že skoro všetci sa už od sopky vracali (najmä autobus plný Nemcov), takže keď sme dorazili ku kráteru boli sme tam takmer sami, keď nepočítam nejakých tých ďalších desať jedincov rozptýlených v priestore.

Dokonale sme sa zregenerovali v tom kotli ticha. 

Textúry, ktoré vytvorila láva sú úchvatné.

Po bohatom súste pokoja a pohody sme si dali ešte polkolečko okolo sopky. 

Počasie sa začalo kaziť v piatok 14.01.2022, kedy na ostrov dorazila calima. Známy to fenomén. Charco de San Ginés tu vyzerá ako mesto duchov. A to bolo len šesť hodín večer.

Všimli sme si, že na okruhu smerom k Marine začali budovať podstavec na sochu, ktorá tu bude osadená. Má to byť César Manrique. Videli sme maketu minulý rok v Dome kultúry.

V nedeľu 16.01.2022 sme absolvovali našu tradičnú rannú prechádzku a neskôr sme dumali, kam sa pobrať, lebo zdvihol sa vietor. Zvolili sme sever ostrova. Mysleli sme, že podľa smeru vetra, tam by sme mohli byť pred ním chránení. Mýlili sme sa.

Dorazili sme na Famara a tam nás čakalo niečo podobné "piesočnej búrke". Z našej prechádzky po pobreží nebolo nič. Z auta sa neoplatilo vystrčiť ani nos. Piesok bol všade. Chvíľu sme sa tam autom potočili a pokračovali sme ďalej. Ešteže tak, lebo neskôr poobede zostala Famara zaviata pieskom. Neprejazdná.  Snažila som sa zachytiť to na video, ale naživo je to omnoho sugestívnejšie (video)

Z Famara sme šli smerom cez Soo do La Santa. Všetko naokolo bolo zahalené sivým závojom. Calima úradovala. Bolo to cítiť aj vo vnútri auta. Dokonca sme si na chvíľu nasadili rúška. Na toto sú teraz výborné.

V La Santa sme tiež len zvnútra auta pozorovali okolie.

Potom sme sa vydali skúsiť šťastie do Tenesar. Už cestou tam sa trošku rozjasnilo, calima nebola taká hustá. Tešili sme sa však zbytočne, z auta sme síce vyšli, ale ledva sme prešli desať metrov, taký silný vetrisko tam fúkal. Uchýlili sme sa do závetria a odtiaľ chvíľu obdivovali krásy prírody.

Po zápase s vetrom a nastúpení do auta sme sa vybrali na spiatočnú cestu domov. Nemalo zmysel ísť nikam inam.  Calima bola všade. 

V Arrecife sme sa šli prejsť po nábreží. Oproti ránu bola calima intenzívnejšia. Na letisku mali dve lietadlá problém s pristátím, museli hodnú chvíľu krúžiť vo vzduchu. kým bolo možné zosadnúť na zem. A pri Puente de las Bolas sme videli nafukovací čln, ktorým sem doplávali ďalší imigranti. Napriek nečasu. 

Montaña Colorada

Neďaleko  vulkánu del Cuervo a v tesnej blízkosti Montaña Negra už zdiaľky púta pozornosť svojim zafarbením Montaña Colorada. Jej povrch je pokrytý červeným pyroklastom, ktorému vďačí za svoje meno.

Nová sopka na Kanárskych ostrovoch

Tento deň sa zapíše čiernymi písmenami do dejín Kanárskych ostrovov. A to doslova.  Na ostrove La Palma, ktorý je jedným z najmladších vulkanických ostrovov súostrovia,  vybuchla sopka v Cumbre Vieja.

Minulý štvrtok Národný geografický inštitút zaznamenal 10cm deformácie povrchu v tejto oblasti, čo bolo znakom, že pod zemou je magma, ktorá sa tlačí na povrch. Takisto seizmické pohyby boli stále silnejšie a bližšie k povrchu zeme. Bolo len otázkou času, kedy dôjde k erupcii.

Stalo sa tak dnes 19.9.2021 o 15:12 hodine miestneho času. Odvtedy erupcie neprestali a pravdepodobne to tak skoro ani nebude. Erupcia začala zemetrasením, následne obrovskou explóziou a objavil sa stĺp dymu. Vytvorili sa dve pukliny odkiaľ tryská láva. Nejde len o jeden vulkán, má viacero otvorov na rôznych miestach odkiaľ vyviera láva, kamene a plyny. V nasledujúcich hodinách alebo dňoch sa určite vytvoria ďalšie.

Vravia, že oblasť nie je obývaná, ale začala evakuácia obyvateľov z blízkeho okolia. Počíta sa, že sa bude evakuovať asi 10000 ľudí.

Uplynulo 50 rokov od poslednej erupcie tohto typu v Španielsku. Bolo to v Teneguía v roku 1971 asi 12 kilometrov od Cumbre Vieja, kde práve prebieha toto desivé divadlo.

Severná časť ostrova La Palma je z geologického pohľadu viac zrelá, teda viac stabilná a neprebiehajú tam toľké geologické aktivity. Južná časť je mladá a je tu väčší predpoklad erupcií, keďže stále sa ešte formuje.

Zatiaľ sa nevie, kedy skončia erupcie. Je to ťažké určiť. Môže to byť otázkou dní, týždňov, dokonca mesiacov ako vravia odborníci.

Ja len myslím na všetkých tých ľudí, ktorí sú teraz v neistote a strachu, čo sa bude diať ďalej. Príšerná čo i len predstava. Kvôli nim dúfam, že erupcie prestanú čo najskôr, aby sa mohli vrátiť k svojmu predošlému životu. I keď už teraz vieme, že mnohí z nich o svoj majetok prišli.

Mucho ánimo palmeros!

Havrania sopka alebo Tam, kde to všetko začalo

 

Vulkán del Cuervo (Havrania sopka) známy tiež ako Caldera de los Cuervos alebo Montaňa de las Lapas (predtým sa na mieste vulkánu nachádzal kopec s týmto menom) bol prvou sopkou, ktorá sa vytvorila v 18. storočí  počas erupcií v Timanfaya. 

Návrat k Montaňa Negra

Zdá sa, že sme toho nemali dosť pred dvoma týždňami, opäť sme sa vybrali k Montaňa Negra. Chceli sme nájsť pozostatky osídlia spred erupcií v 18. storočí. 

Nie je more ako more

Uplynulý víkend sme strávili pri dvoch moriach. Sobotu  pri jednom a nedeľu pri druhom. To prvé more bolo mokré a slané, a to druhé bolo čierne a prašné. O čom to vlastne hovorím? Vysvetlím.

Resuscitácia a iné novosti

Tak som sa po viac ako troch rokoch rozhodla vdýchnuť opäť život tomuto blogu. Aj keď si myslím, že dnes už takmer nikto blogy nečíta. Teraz frčia sociálne siete. Ale s tými zasa nie som ja príliš zviazaná.

Poďme  rovno in medias res. Mám zopár noviniek.