Tento týždeň sme mali možnosť navštíviť „panský dom“ La Casa de los Arroyo. Zachovaných domov z čias dávno minulých je tu žalostne málo, preto sme sa potešili, že konečne budeme môcť uzrieť tento skvost.
Casa Arroyo je jedným z najstarších panských sídiel v Arrecife.
Postavili ho počas niekoľkých fáz v roku 1739 a v rokoch 1794-1795, kedy Arrecife začalo
nadobúdať čoraz väčší ekonomický a strategický význam a neskôr (1852)
sa stalo hlavným mestom ostrova.
Vilu dal postaviť Domingo Antonio de Armas Bethencourt (majiteľ lode a vojenský
guvernér ostrova) a jeho manželka Bárbara Betancor. Budova neskôr prešla
do rúk ich vnučky Bernardy de Armas y Cabrera, ktorá sa vydala za člena rodiny
Arroyo, preto je dnes táto budova známa pod týmto menom.
V roku 1988 prešla budova do vlastníctva Cabildo (vláda ostrova),
ktorá ju zrekonštruovala a zahrnula do kultúrneho dedičstva ostrova vyhlásiac
ju za kultúrnu pamiatku v roku 1990. Dnes je sídlom kultúrno-vedeckej
inštitúcie Blas Cabrera na počesť významného fyzika Blas Cabrera Felipe
narodeného v Arrecife.
V minulosti plnil dom viacero funkcií. Bolo to honosné sídlo bohatej a vplyvnej
rodiny Armas a zároveň tu sídlil jeden z prvých colných úradov v prístavnej
zóne Arrecife.
Vonkajšia fasáda domu s veľkými drevenými oknami a výraznou štvorbokou
šikmou strechou pôsobí trochu asketicky, ale vo vnútri je to pastva pre oči a dušu.
Budova má dve podlažia, klasické kanárske nádvorie „patio“ a unikátnu štvorbokú strechu vyrobenú z arabskej pálenej
škridle, čo bol nezvyčajný materiál v tej dobe. Raritou bola aj preto,
lebo takmer všetky domy mali ploché hlinené strechy (severoafrický štýl) na zachytávanie dažďovej
vody. Je zrejmý andalúzsky a portugalský vplyv na architektúru domu, známy ako tradičná kanárska architektúra alebo koloniálny štýl.
Na výrobu sofistikovaných drevených balkónov, kazetových stropov a okien
so skladacími okenicami sa použilo drevo endemického druhu borovice Pinus canariensis, ktorej husté a ťažké
drevo je vysoko odolné voči hmyzu a plynutiu času.
Unikátom je aj „oratorium“ malá
kaplnka s dreveným vyrezávaným oltárom a kazetovým stropom nachádzajúca sa
na hornom poschodí budovy, kam vedie kamenné a drevené schodisko z nádvoria.
V 18. storočí si súkromné kaplnky vo svojich sídlach mohli dovoliť len
šľachtické rodiny alebo vyššia stredná trieda. Takto sa mohli venovať
rozjímaniu v súkromí svojich domovov bez toho, aby sa museli presúvať do
kostola San Ginés v tesnej blízkosti domu.
Zaujímavým artefaktom je aj nádrž na vodu „destiladera“ vyrobená z borovice s valbovou strechou a krytá
drevenou mriežkou z balustrád, čo umožňovalo cirkuláciu vzduchu na chladenie
vody a zároveň ju chránilo pred hmyzom a prachom.
Pod podlahou vnútorného dvora bola vykopaná cisterna „aljibe“ na uskladnenie dažďovej vody zozbieranej zo striech, ktorá
bola na suchom Lanzarote vždy životne dôležitá.
Vonkajšie ako aj vnútorné múry domu z vulkanického kameňa a vápennej
malty s hrúbkou až 70 cm sú natreté bielou farbou, aby odrážali slnko a udržiavali
interiér chladný.
Hlavné ekonomické faktory, na ktorých bohatli tieto rodiny a umožnili im
stavať takéto luxusné domy, boli soľ a solené ryby. Lode zakladateľa domu
lovili ryby v bohatých kanársko-saharských rybárskych oblastiach. Keďže v tom
čase neexistovali mraziarenské boxy, jeho lode potrebovali tony morskej soli z Lanzarote
na spracovanie a konzervovanie rýb na palube pomocou techniky „salpreso“ (voľný preklad: nasoliť a stlačiť)
ešte pred príchodom do prístavu Arrecife.
Súčasná budova je len malým zlomkom pôvodného veľkolepého komplexu, ktorý
zaberal celý mestský blok a mal trikrát väčšie rozmery ako dnes. V priebehu storočí sa dôsledkom delenia
dedičstva a predaja tretím stranám rozdelil na parcely, kde dnes stoja
obchody a moderné obytné domy. Sklady a pivnice na bezpečné
uskladnenie ton soli, sudov so spracovanými rybami, priestory na domáce práce, priestory
pre služobníctvo, robotníkov a pracovníkov colnice a lodnej dopravy,
sady, pozemky na pestovanie zeleniny a priestory
pre zvieratá, to všetko „vodnes čas“.
Zachovalo sa iba hlavné obytné jadro budovy ako luxusná obytná zóna na poschodí, drevená galéria s výhľadom na nádvorie, malá súkromná kaplnka s vyrezávaným oltárnym obrazom a mudéjarskými stropmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára