Maják Pechiguera a skákajúce kraby

 

Na samom juhu (presnejšie juhozápade) ostrova Lanzarote sa nachádza jedno zo strategických miest pobrežia.  Vypína sa tu maják Faro de Pechiguera nazývaný aj Faro de Punta Pechiguera, ktorého svetlo  sa kríži každú noc so svetlom  majáka Punta Martiño na ostrove Lobos a  majáka Tostón v Cotillo. Osvetľuje a stráži cestu v úžine la Bocayna, ktorá oddeľuje ostrovy Lanzarote a Fuerteventura.  

Je to jediný maják na ostrove, ak nepočítame maják na ostrove Alegranza, ktorý tiež patrí k Lanzarote. Na Punta Pechiguera, ako sa volá lokalita podľa ktorej dostal meno aj maják, sú v skutočnosti dva majáky.  Jeden starý a druhý nový.

Dizajn starého majáku navrhol inžinier Juan de León y Castillo  a lanzarotský inžinier Viera Clavijo na základe požiadavky Kráľovského poriadku. Výstavba začala  v roku 1861 a inaugurácia prebehla o päť rokov neskôr, v júli roku 1866.

Veža má približne 15 metrov. Biele svetlo majáku malo dosah 12 námorných míľ. Svetlo vydávala lampa zásobovaná olivovým olejom, ktorý neskôr nahradil parafín a následne petrolej. V roku 1923 vymenili  lampu za acetylénový blikač a neskôr sa inštaloval slnečný ventil a tým sa stal maják automatizovaným. (pardon za laické vysvetlenie, nie som odborník)

Budova starého majáku bola rozdelená na tri časti. Strážcovia majáku mali v obytnej časti k dispozícii tri spálne, kúpeľňu a sklad.

Počas 120 rokov tento maják plnil zodpovedne svoju funkciu až kým ho nenahradili iným. Modernejším a vyšším. V roku 1986 v jeho tesnej blízkosti vybudovali maják s vežou vysokou 47 metrov, ktorá vysiela svetelný signál poháňaný slnečnou energiou a otočným systémom (optikou).

 Starý dobrý maják je od toho momentu opustený a chátra. Hoci bol v roku 2002 vládou Kanárskych ostrovov vyhlásený za Bien de Interés Cultural (BIC) čosi ako "budova kultúrneho záujmu", nik sa oň nezaujíma  a postupne ho požiera „salitre“. Vlhkosť a slanosť prostredia útočí na jeho konštrukciu (drevo, železo, steny). Oblúkové okná sú zamurované, kvádrové ozdoby nad rímsou majáka sa rozpadajú. Skazu završuje „dielo“ vandalov, ktorí  ho „zdobia“ grafitmi.

Budova s toľkou históriou a toľkými rokmi života je teraz v dezolátnom stave, hoci by sa mohla reštavrovať, zakonzervovať a dať mu kultúrne využitie, tak ako to urobili na ostrove Fuerteventura s majákom Tostón. 

Z tohto miesta je krásny výhľad na ostrov Fuerteventura a Lobos. Pozorovanie východu alebo západu slnka je tiež pekným zážitkom.

K majáku sa dá ísť autom alebo aj peši z Playa Blanca po turistickej ceste vedúcej pozdĺž mora.

Prírodné scenérie a sopečné textúry sú hodné obdivu. 

A kto bude mať šťastie, môže pozorovať kraby, ktoré sa tam zvyknú vyhrievať na slnku a keď stúpa hladina, náhlia sa preč z jej dosahu a skáču z jedného kameňa na druhý.

pokus o záber so zoom, keďže krab pri najmenšom pohybe uniká