
Pri mori vial iba slabší vetrík, vo vzduchu bolo cítiť jar (aspoň mne to tak voňalo...čerstvý lahodný vzdúšik), naokolo vládla pohoda, tak sme si to užívali a vytešovali sa, keď zapadajúce slnko vykúkalo spoza mrakov a maľovalo svoje nádherné obrazy zrkadliace sa na hladine.
Dokonca bolo vidieť minidúhu. Niekde v diaľke pršalo.
Tie oblaky...nádhera.
A znovu oblaky...žeravé.
Z prístavu vyrazila na svoju pravidelnú trasu výletná loď Aida, ktorá sa vracia na buď na Gran Canariu alebo Tenerife. 

Už sme vykročili k odchodu a smerom do obchodu, keď mi zrak padol na niečo v mori. Raja. Plachtila si zľahka pod hladinou celkom blízko brehu. Toto bol pre mňa zážitok, vidieť ju prvýkrát vo voľnom prostredí a nie len v oceánografickom múzeu. Dokonca aj môj domorodý sparingprechádzkar vravel, že ju ešte nikdy nevidel. Škoda, že ju nie je lepšie vidieť na fotkách kvôli rozčerenej hladine.


Ešte som chvíľu číhala, či sa raja nevráti, ale...nie. Tak som si odfotila aspoň loďku a guľu pod hladinou.

Tento operený fešák sa kŕmil otrusinkami, ktoré mu dali deti.

Ďalšia výletná loď sa z prístavu vydala na cestu.

A my konečne do obchodu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára