Ako býva naším dobrým zvykom, v predvianočnom období a počas vianočných sviatkov vyrážame na kolečko po betlehémoch. Ani tento rok nie je výnimkou. Ako prvý sme videli betlehém v Arrecife a včera (nedeľa 12.12.2021) nás krásne počasie vytiahlo na prehliadku ďalších.
Našou prvou zastávkou bol Tías. Na námestí plaza de la Asomada sme sa
v pohode a kľude, nebolo tam takmer nikoho, len dve rodiny,
poprechádzali a obdivovali dielo tímu ayuntamienta (mestského úradu). Priestor pred kostolom posiaty maketami domov, kostolov a výjavov z bežného
života ľudí na ostrove.
Od minuloročných betlehémov sa odlišuje tým, že vytvorili umelý tunel
(museli minúť množstvo montážnej peny), ktorý vedie na námestie
a v ktorom je umiestnená Svätá rodina a Traja králi.
Z Tías nás náš verný tátoš odviezol do Yaiza, kde bolo na námestí pred
kostolom nezvyčajne veľa ľudí. Zrejme tam prebiehala nejaká ceremónia, ktorá sa
skončila tesne pred našim príchodom.
Aj keď tam bolo dosť rodín s deťmi,
okolo betlehému nebola, našťastie, tlačenica. Každý betlehém je skutočná pastva
pre oči. Možno aj preto je mi zaťažko od nich odchádzať. Sú obdivuhodné
a ja si ich prejdem aj tri razy. Všímam si totiž každý detail. Moja
polovička hovorí, že asi nikto iný nestrávi pri betlehémoch toľko času ako ja.
No čo, nie je mi pomoci.
Aby toho nebolo málo, poprechádzali sme sa po uličkách v Yaiza. Je tam
všetko krásne udržované, čisté. Pestrofarebné buganvílie ma vždy dostanú.
Na parkovisku sme sa rozhodovali, či ísť už domov, bola totiž jedna hodina
a obed sa sám nenavarí, alebo pokračovať v ceste. Nakoniec to
rozhodlo počasie. Bolo nádherne slnečno, mierny vánok, komu by sa chcelo utekať
domov. Najmä po minulom týždni, ktorý bol studený a vetristý. Ktovie ako bude
budúci víkend, treba využiť slnečné lúče.
Šli sme cestou-necestou, jasne povedané cez národný park Timanfaya až kým sme nedorazili do Tinajo. Tam býva betlehém v životnej veľkosti a živý. Vždy sú tam nejaké zvieratká. Sliepky, kohúty, zajace alebo páv ako tento rok.
Vtáčiky na stromoch štebotali
o stošesť, tiež boli vytešené z pekného počasia, voda čvrkotala. Idyla.
Dokonca sme betlehém odprezentovali v priamom prenose. Mame, ktorá mi
zavolala, sme urobili prehliadku. Užila si tak trochu virtuálneho tepla.
Z Tinajo sme odchádzali okolo pol tretej. Žalúdky nám už vyhrávali
muziku, ale napriek tomu sme váhali, či nepokračovať v ceste po ďalších
betlehémoch. Po krátkom pre a proti sme nechali zvyšné tri na ďalší
víkend. Dúfajme, že počasie nám bude priať.
A kedy sme obedovali? Predsa o štvrť na päť. Hovorím tomu „almuercena“ – zlepenec slov almuerzo (obed) a cena (večera).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára