Srdečne vítam pri stručnom zhrnutí aktivít prvého týždňa roku 2018.
Rok nám začal celkom sľubne. Konečne sme sa zbavili chrípky a znovu sa môžeme zúčastňovať na živote vonku.
V pondelok 1.1.2018 sme boli v La Casa Amarilla na výstave v rámci 9. ročníka Bienále LanzARoTE, o čom som sa zmieňovala tu.
V utorok 2.1.2018 popoludní nás pracovné záležitosti zaviali do Puerto del Carmen. Keď sme vybavili, čo bolo treba, využili sme pekné počasie na prechádzku popri pláži. Ľudí tam bolo oveľa viac než napríklad v novembri. Bodaj by aj nie, teraz je tu hlavná sezóna.
Do El Almacén sme sa vybrali v stredu 3.1.2018. Prebieha tam výstava fotografií Photowalk Lanzarote.
Múzeum MIAC v pevnosti Castillo de San José nám otvorilo svoju náruč vo štvrtok 4.1.2018. Pôvodne sme šli len na nákup, ale keď sme prechádzali popri pevnosti, nedalo nám to a šli sme nakuknúť aj tam.
Týmto padacím mostom sme vstúpili do jeho útrob.
Okrem stálej expozície
sú tam inštalované diela v rámci 9. ročníka Bienále LanzARoTE.
Veľmi sa nám páčil tento "carrousel". Je zhotovený z recyklovaného materiálu a v krabici, na ktorej stojí, je motor, ktorý ho poháňa. Je na vypínač, takže si ho môže ktorýkoľvek návštevník pustiť a obdivne ochkať ako sa vrtí.
Samozrejme, že sme vystúpili aj na "strechu" múzea napriek tomu, že fúkal dosť silný vietor. Ale kedy tu nefúka!?
Zo strážnej veže, či strieľne bol dobrý výhľad. Aj na padací most. Konštatovali sme, že chudákov chlapíkov-strážnikov tam muselo dobre poprefukovať.
A tuto na tomto mieste "odfukovali" oni. To je tá miestnosť (v tomto prípade len výklenok v stene) kam aj kráľ chodí pešo.
Zo strechy som sa snažila odfotiť aj sochy, ktoré sú umiestnené priamo v mori, ale nie je ich príliš dobre vidieť.
Zato mechanizmus, ktorým sa spúšťa i dvíha padací most je vidieť perfektne. Ale len vďaka blesku v mobile. Inak je tam tma ako v rohu.
Betlehém mesta Arrecife sme uvideli v piatok 5.1.2018 len čírou náhodou. Prechádzali sme sa po Charco de San Ginés a ľaľa ho, tam bol. Čudovali sme sa, predtým, že tento rok nie je betlehém v priestoroch Ayuntamienta ako po iné roky. A oni ho, viťúzi, tento rok vybudovali na inom mieste.
V piatok večer do mesta zavítali s veľkou pompou aj Traja králi, ale na sprievod sme sa pozrieť neboli. Ohňostroj a more ľudí sme videli len z balkóna. No a po sprievode sa nešlo domov, ako by si niekto mohol myslieť. Nie nie. Hurá do obchodov. V tento deň je otvorené až do polnoci, aby oneskorenci, zábudlivci, či stresuchtiví mohli nakúpiť darčeky, ktoré sa na druhý deň ráno rozbaľujú. Lebo veď ich predsa priniesli Traja králi, no nie?
No a Traja králi v sobotu 6.1.2018 okrem darčekov tento rok priniesli aj zimu. Ochladilo sa, dokonca ráno aj trochu spŕchlo. Na pevnine však začalo výdatne snežiť.
Poobede sme sa išli pozrieť na Betlehém pred Cabildo. Vedeli sme, že tam je, lebo v decembri, keď sme tade prechádzali, sme videli ako ho inštalujú.
Začalo sa zvečerievať a my sme sa rozhodli, že vybehneme hore do Tinajo. Aj keď tento rok tam betlehém nie je, kvôli nejakým nezhodám, vianočná výzdoba tam býva pekná.
Na spiatočnej ceste, práve keď sme sa točili na kruhovom objazde pri monumente del Campesino (preto dve fotky, každá z iného pohľadu ;-),
nás náhly popud odvliekol až do Teguise. Veď keď už sme v tých končinách, tak si pozrieme aj ich betlehém. Ale zima bola riadna. Fúkal studený vietor. Ešteže som si zobrala čapicu. Budem si však musieť kúpiť rukavice. Ruky som mala zmrznuté, že som nimi ledva udržala mobil. A to na internete bedekre a niektorí "cestovatelia" vypisujú, že tu nepoznajú radiátory a dáždniky. Chachááá.
Po príchode domov sme sa hodnú chvíľu rozmrazovali pitím teplého čaju pri pozeraní najnovších správ. Na pevnine hotová katastrofa. Všetko zafúkané. Tak to my sme na tom super. Tu sneh nehrozí. Aspoň dúfam. Veď aj v Granade teraz nasnežilo.
Nedeľa 7.1.2018 sa prebudila do zamračeného dňa, ale neskôr sa ukázalo slnko. Spoza okna to vyzeralo, že je príjemne, ale nieee. Zima, zima, zima.
Poobede vyrážame smer sever. To aby sme si vážili, že na juhu je teplejšie ako tam. A je to badať už počas cesty. Čím viac sa blížime na sever, tým menej stupňov ukazuje teplomer v aute.
Dorazili sme do cieľa našej cesty. Do Haría. Minulý rok mali nádherný rozprávkový betlehém. Tento rok je menší, ale tiež krásny.
Počasie sa začalo zhoršovať. Blížili si ťažké sivé mračná. Zdalo sa, že bude pršať, tak sme sa radšej pobrali preč, aby nás na ceste nechytila nejaká prudká lejavica. Lebo tu keď začne naozaj pršať, tak to stojí za to. Už som sa brodila po kolená vo vode.
Teplomer ukazuje 10,5 °C. To tu bude v noci čerstvo.
Niekto by šiel už domov, ale my sme pokračovali v našej misii. Smer Yaiza. Je síce na juhu, ale zima tam bola takisto. Vetrisko ľadový. A betlehém pekný. Neboli sme jediný, kto ho prišiel ešte obdivovať aj napriek nepriaznivému počasiu.
Už by som mohla aj skončiť, keby sme neboli išli ešte pozrieť aj do Tías. Ja viem, v rekonvalescencii po chrípke a lietame hore dole, ale... keď tie betlehémy sú také peknučké. Toto je už ozaj posledný a mali sme ho po ceste. Šli sme rovno ku kostolu, kde bol minulý rok, ale tento rok bol zasa na námestí, kde sme ho najskôr hľadali minulý rok. Vždy naopak.
P.S:
V Španielsku v noci zo soboty na nedeľu uviazlo na cestách v snehu a fujavici 3000 áut. Brrr. Pohroma. Teraz sa dohadujú koho je to vina.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára