Záver roka mi totiž spríjemnila svojou prítomnosťou Pani chrípka (s veľkým P...bola ozaj strašne zákerná, neústupná a horlivá - soptila až na 39 stupňov), ktorá sa ma držala ako kliešť a nechcela pustiť.
Nakoniec schmatla aj moju polovičku a boli sme tak obaja v dlhodobej nútenej izolácii, preto sme dali prednosť papučovej kultúre a silvestrovský program, ktorý prebiehal na námestí sme pozerali v priamom prenose. V teplúčku a závetrí.
Pripili sme si teplým čajom a bolo. Aj ohňostroj sme videli. Z balkóna. A kopec ďalších, privátnych.
Dnes sme sa pred treťou popoludní vybrali do ulíc, ponaťahovať stuhnuté kosti, nadýchať čerstvého vzduchu a popozerať v akom stave je mesto po oslavách.
Slnko svietilo, to je fakt, ale ten vietor si pokoj nedá. V závetrí a na slnku vyhňa, v chládku mrazivo.
Na ulici sú potom vidieť obrovské extrémy. V oblečení. Turisti (a otužilí domáci) v tričkách a domáci (a zimomravejší turisti) v bundách. Preto nikdy nepozerám z okna ako sa obliecť. Vlastne pozerám, na stromy, odkiaľ fúka a aká je obloha vo vnútrozemí. A niekedy sa mi podarí obliecť primerane počasiu. Moja úspešnosť je asi tak 70%-ná.
Posedeli sme chvíľu na nábreží (samozrejme, že na slnku, aby sa nám prehriali kosti...čo v podstate znie smiešne, keďže dosť ľudí si myslí, že tu zima nikdy nie je), prešli pár ulicami, ktoré boli, kupodivu, relatívne čisté. Mno, až na ten odér, ktorý bolo sem tam cítiť. Ale zajtra to určite spláchnu hadicami s navoňanou vodou a ulica bude svieža ako čerstvo vypraté prádlo. Len škoda, že to dlho nevydrží.
Keď sme prechádzali okolo La Casa Amarilla, všimli sme si, že je otvorené. Čo bolo dosť prekvapujúce. Vedela som, že je tam od novembra nová expozícia, ale nechávali sme si to na neskôr. Takže kedy, keď nie dnes?
Kúpili sme vstupenky a vnorili sa do iného sveta. Sveta, v ktorom sme sa dozvedeli niečo viac o pánovi menom Augustín Espinosa, ktorý napísal prvého turistického sprievodcu po Lanzarote s titulom Lancelot 28°7" Isla descubierta, ktorý je zároveň titulom aktuálnej expozície a aj práve prebiehajúceho 9. ročníka Bienále LanzARoTE.
Nebudem sa unúvať opisom prehliadky. Spomeniem len to, že jedno z gymnázií v Arrecife nesie meno tohto spisovateľa I.E.S Augustin Espinosa, ktorý sa narodil v Tenerife a zomrel mladý, len 42 ročný.
Po dostatočnom nasýtení našich duší (veď nie len vianočnými koláčikmi je človek živý) a poznania chtivých sivých buniek sme šli rovno domov.
To nám to ten rok 2018 krásne začal. Len nech nestratí dobré móresy.
A ozaj...
Šťastný nový rok! Feliz 2018!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára