LAS PALMAS - Gran Canaria 28.04.-01.05.2023

Čo keby sme šli niekam na predĺžený víkend? Túto otázku sme si položili vo štvrtok večer o deviatej. V pondelok (1.5.) je sviatok, tak prečo to nevyužiť. Nastalo hľadanie a kombinovanie leteckých spojení a ubytovania.

Prvotný nápad bolo Santa Cruz de Tenerife, ale nevyhovovali nám lety, tak sme sa nakoniec rozhodli pre Las Palmas (hlavné mesto ostrova Gran Canaria). Ubehlo veľa vody, čo sme tam boli, dobre padne osviežiť si pamäť a vymaniť sa z rutiny (vopred upozorňujem, že článok je dlhý viac než dosť☺).

 O desiatej večer už  boli letenky kúpené, ubytovanie takisto, môžeme ísť spať.

29.04.2023 (piatok)

Ráno sa prebudilo do krásneho dňa, v pohode sme sa naraňajkovali, pobalili veci do jednej tašky (presne tak, pre dvoch na tri noci) a už sme sa viezli na letisko (terminál 2 - medziostrovné lety), kde sme boli zavčasu, ale ako vraví jeden múdry človek „autobus sa čaká na zastávke“.

Náš let bol naprogramovaný na 11:30. Lety medzi ostrovmi zabezpečujú letecké spoločnosti Binter a CanaryFly. My sme leteli s Binter. Už len kvôli napolitánke. Hneď vysvetlím, ale ešte predtým informácia o cene letenky. Ako rezidenti sme za spiatočnú letenku zaplatili 50€/osoba. Nerezidenti platia trojnásobne viac.  

Pri vstupe do lietadla dajú každému pasažierovi vlhčenú servítku, deťom aj lízatko. Sedadlá v lietadle sú po dve na každej strane, tak ako v autobuse (vľavo A x C a vpravo D x F). Po usadení sa, nastáva klasika... zapnúť pás, privítanie, šnorovanie po leteckej dráhe a vzlet. Neviem čím to bolo, ale tentoraz mi tak zaľahli uši, že som takmer nič nepočula (len žblnkotanie ako pod vodou) okrem zdeseného kriku dieťaťa pár radov za nami, ktoré sa plne upokojilo až po tom, ako nám letušky naservírovali TÚ napolitánku. Je to krásna tradícia, plnená napolitánka obliata čokoládou (prirovnala by som ju k našej Mile). Okrem toho ponúkajú na palube pohár vody zdarma, čo by pri takom krátkom lete snáď ani nebolo treba (my si vodu kupujeme na letisku vždy), no a na záver prichádza cukrík na cmúľanie, takže maškrtníci si na palube Binteru prídu na svoje.

Nestačila som  ani poriadne prelistovať časopis, ktorý bol k dispozícii a už sme pristávali. Let trval 45 minút. Svižným krokom  sme prešli letištnou halou a zamierili rovno k zastávke autobusov. Do hlavného mesta vzdialeného asi 20 km premáva každú polhodinu linka 60, ktorá má viacero zastáviek, ale my sme vystupovali na autobusovej stanici San Telmo známej aj pod názvom El Hoyo (= jama). Cena lístka z letiska je 2,30€/osoba. Trajekt trvá necelú polhodinu.

Oproti stanice San Telmo sa rozprestiera park rovnakého mena Parque de San Telmo, ktorý je pekne udržiavaný a obrovské stromy v ňom poskytujú vyhľadávaný tieň. Chvíľku sme sa tam pomotali, okukli kostolík San Telmo a potom mašírovali rovno po ulici Triana k štvrti Vegueta všímajúc si po ceste, kde by sme sa mohli neskôr naobedovať.

Ubytovaní sme boli priamo v srdci historickej časti Vegueta, odkiaľ je všade blízko. Apartmán bol pripravený v predstihu a presne o jednej otvárame jeho dvere. Sme spokojní, je čistučký a dobre vybavený. 

O druhej sme už sedeli v podniku s názvom BOM BAO. Objednali sme si  lososa na kôpre so zemiakmi a orientálno-kanárske rolky plnené mäsom, zeleninou a cícerom. Ani nie do 15 minút sme mali krásne prezentované jedlo na stole. Až nám bolo ľúto zjesť ho. Losos bol FANTASTICKÝ ako aj príloha. Rolky v ničom nezaostávali a jedlo  zmizlo z tanierov závratnou rýchlosťou. Bodkou za týmto gurmánskym zážitkom bolo pivo. Personál bol veľmi milý a úslužný.

Nadobudnuté kalórie sme vzápätí spaľovali prechádzkou po meste. V Las Palmas je naozaj kopa vecí na obdivovanie.

Zastavili sme sa v supermarkete kúpiť nejaké to mlieko, gofio (bez toho pravý Kanárčan neprežije), vodu a vrátili sme sa na ubytko. Okolo ôsmej sme znovu vyrazili do ulíc. Chceli sme si vychutnať nerušený pohľad na katedrálu Santa Ana, ale keď sme tam dorazili práve  prebiehalo zahájenie oslavy 450. výročia pešieho pluku n⁰ 50 na  Kanárskych ostrovoch. Bolo to 28. apríla 1573, za vlády Filipa II, keď sa Domobrana z Las Palmas stala Kanárskym peším plukom, ktorého úlohou bola obrana Gran Canaria. 

Slávnostný akt trval asi hodinu, takmer sme ohluchli pri salve pocty, pozreli si defilé a uzatvorili deň nočnou prechádzkou.

29.04.2023 (sobota)

V sobotu ráno slnko svietilo, vtáčiky štebotali a my sme sa viezli v autobuse smerujúcom do štvrte La Isleta na severe Las Palmas. Trajekt trval asi 15 minút a za lístok sme zaplatili 1,70€/osoba. La Isleta je polostrov, na ktorom sa nachádzajú kasárne pešieho pluku, ktorý sme videli včera, ale nie kvôli nemu sme tam šli.  

Vystúpili sme na stanici Santa Catalina pri prístave, v ktorom denne zakotví okolo 1000 lodí, a kde je umiestnený hashtag Las Palmas. V neďalekom parku je historická replika lode Carabela Niňa III, ktorou sa v roku 1492 pri svojej prvej ceste plavil Krištof Kolumbus do Nového Sveta spolu s loďami Nao Santa María a Carabela Pinta. Hneď oproti parku je múzeum vedy a technológie Museo Elder. 

Ulicami sme pokračovali až ku Castillo de la Luz, ktorý je prvou a najstaršou obrannou pevnosťou na ostrove. Postavená bola v roku 1494 a prešla viacerými stavebnými fázami. Zaujímavosťou je, že pôvodne stála pevnosť na útese, ktorý bol počas prílivu odrezaný od pevniny, ale ako sa mesto rozrastalo, zostala na súši, vzdialená od mora asi 150 metrov. Obranný význam mala až do 19. storočia, potom zostala niekoľko dekád opustená a následne zrekonštruovaná v roku 1969, kedy pristavali nové prvky. Od roku 2015 je sídlom nadácie kanárskeho sochára Martín Chirino, ktorého dielo sa v nej vystavuje. Boli sme prví a než sme odišli aj jediní návštevníci pevnosti. Tešili sme sa, že z terasy budeme mať krásny výhľad na okolie, ale bohužiaľ je dlhodobo uzatvorená.

Vstupné je 4€ na osobu (kanársky rezident platí polovicu), ale ponúkajú viaceré zľavy. Ideálne je navštíviť ju v stredu od 16:00 do 19:00, kedy je vstup zadarmo. V priľahlom parku je fontána a vysadené ružové kry, takisto kaviareň, z ktorej je priamy výhľad na pevnosť.

V tejto časti polostrova je aj Akvárium Poema del Mar, ale my sme sa radšej túlali ulicami. Zastavili sme sa na trhu Mercado del Puerto o rozlohe 1700m², ktorého konštrukcia je z kovu a postavili ho v roku 1891 tí istí technici, ktorí stavali Eiffelovu vežu dva roky predtým. 

Mestská pláž Playa de las Canteras o dĺžke 3100m a šírke 50m, so zlatistým pieskom a pokojnou vodou, ktorá je jednou z najdôležitejších na Kanárskych ostrovoch, bola našou ďalšou zastávkou. Za svoje meno vďačí kameňolomu „cantera“, ktorý sa tu nachádzal a kde sa ťažil kameň na konštrukciu, okrem iného aj katedrály Santa Ana. Pláž je vychýrená a  vyhľadávaná turistami a domácimi počas celého roka vďaka priaznivej klíme. Je rozdelená na tri zóny (sever, centrum, juh) a tie na jednotlivé pláže.

Prešli sme sa po pobreží a odtiaľ sme šli na miesto iného charakteru. Pokojné a zelené. Park Doramas. Balzam na dušu. Nachádza sa vo štvrti Ciudad Jardín, ktorá bola vytvorená koncom 19. storočia britskými obyvateľmi, ktorí ovládali ekonomický život regiónu. Park je zdobený jazierkami, fontánami, zaujímavými sochami a početnými exmplármi endemických kvetov a rastlín. Socha pri vstupe do parku znázorňuje rebelujúcich domorodcov, ktorí sa radšej hodili z útesu, než by mali ísť do otroctva. Park nesie meno domorodého náčelníka Doramas.

V tejto zelenej oáze sa nachádza Hotel Santa Catalina, ktorý vyniká zaujímavou architektúrou a kde možno stretnúť nejednu celebritu a členov kráľovských rodín. Zo zvučných mien, ktoré tu pobývali, spomeniem Winston Churchill, Agatha Christie, princ Charles...

Za návštevu stojí aj múzeum Museo Nestor situované na námestí tohto Pueblo Canario (= kanárska dedina), ktorý zahŕňa rôzne architektonické štýly. V čase našej návštevy bolo zatvorené.

V parku sme zotrvali hodnú chvíľu. V tieni stromov, za štebotu vtáčikov, hrčiacej vody bolo tak príjemne, že sa nám nechcelo odtiaľ odísť. Len pokročilý čas nás prinútil a škvŕkajúce žalúdky (preháňam☺). Po ceste sme sa zastavili v HiperDino, kde sme si kúpili hotové jedlo, ktoré bolo vynikajúce. Tuniak v marináde, zemiaky  a „ropa vieja de puchero“. V ničom nezaostávalo za reštauračným jedlom, ba ani za domácim. 

Po doplnení paliva a krátkom odpočinku nás opäť čakala historická Vegueta, kde má svoje pevné miesto prvá tržnica na Kanárskych ostrovoch el Mercado de Vegueta de Las Palmas otvorená v roku 1858. Hovorí sa, že je jedným z desiatich najkrajších trhov Európy. Nachádza sa oproti divadlu Teatro Pérez Galdós a čo by kameňom dohodil od katedrály Santa Ana a Casa de Colón. Kto chce zažiť ten virvar, dvere sú otvorené v pracovné dni od 06:30 do 14:00, v piatok a sobotu až do 15:00.

Casa de Colón (Dom Krištofa Kolumbusa) bol dom miestneho guvernéra, v ktorom sa ubytoval Kolumbus počas jeho prvej cesty v roku 1492, keď požiadal o pomoc pri oprave lode La Pinta. 

Veľký dom z konca 16. st., má dva veľké vnútorné dvory „patio“a celkovo 13 sál so stálou expozíciou. Na toto múzeum si treba vyhradiť naozaj veľa času. My sme v ňom strávili pri našej prvej návšteve jedno celé popoludnie a vrátili sme sa aj na druhý deň doobeda, lebo nám ešte zostalo pár vecí na preskúmanie. Hneď na začiatku múzea je pôsobivá rekreácia lodnej kabíny Kolumbusa v životnej veľkosti. Dozvedeli sme sa množstvo vecí o Kolumbusovi a jeho cestách, o tom, že Kanárske ostrovy boli strategickou bázou Nového Sveta, veľa o histórii ostrovov a domorodcoch, ako aj o iných kultúrach (amazonská, mayská, aztécka). Vystavené sú tu aj maľby z 15. až 20. storočia.

Múzeum je otvorené od 10:00 do 18:00 hod. (pondelok-sobota), vstupné je 4€, v nedeľu je vstup zadarmo.

Kostolík la Ermita de San Antonio Abad, nazývaný aj Kolumbusova kaplnka, sa nachádza na rovnomennom námestí oproti Casa de Colón. Má nesporne historický význam, keďže práve tu sa modlil Kolumbus pred svojou prvou cestou de Ameriky.  Súčasná budova z roku 1757 bola postavená na mieste kaplnky z roku 1478 a bola prvým božím stánkom v meste a zároveň zárodkom súčasného mesta Las Palmas. 

Na námestí Santa Ana sa nachádzajú radničné domy, z ktorých najemblematickejším je budova bývalej  Radnice z 19. storočia.

Katedrála Santa Ana je bez debaty najväčším skvostom tohto námestia. Začala sa stavať v roku 1497 na príkaz katolíckych kráľov (Reyes Católicos), ale pre nedostatok financií boli práce zastavené v roku 1570. Mieša v sebe rôzne prvky ako neskorá gotika a neoklasicizmus. Ďalšou fázou prestavby prebieha katedrála od roku 1781 až do súčasnosti. Santa Ana bola jedinou katerálou na Kanárskych ostrovoch až do začiatku 19. storočia. 

Legenda hovorí, že tri veže katedrály predstavujú tri palmy. Dobyvateľ Juan Rejón, kastílsky šľachtic, sa rozhodol v roku 1478 vyrúbať všetky stromy pri stavaní vojenského tábora (budúceho hlavného mesta), aby videl prichádzať domorodých bojovníkov. Drevo stromov sa použilo na vybudovanie palisád na odrazenie ich nájazdov. Zachoval len tri vysoké palmy, ktoré dali meno mestu Las Palmas. Zároveň slúžili ako akýsi maják pre lode, ktoré dorazili na pobrežie.

Neďaleko Radnice na námestí Espíritu Santo má svoje miesto kostolík rovnakého mena Ermita de Espíritu Santo zo 17. storočia a pozornosť púta aj neobvyklá stavba uprostred malej záhrady, akýsi kamenný chrám. Je to jediná portiková fontána na ostrove postavená v 19. storočí po epidémii cholery, pri ktorej zomrelo veľké množstvo obyvateľov mesta. Vysadený dračí strom a araukária predstavujú partnerstvo medzi Kanárskymi ostrovmi a Amerikou. Okolité budovy na námestí majú nádherné fasády. Sú to typické kanárske domy v koloniálnom štýle, ktoré boli domovom najmocnejších vrstviev v meste.

Každý koho zaujíma história Kanárskych ostrovov by mal navštíviť el Museo Canario, založené v roku 1879, venované  domorodým obyvateľom. Okrem archeologických zbierok hrnčiarskeho a keramického náčinia, kamenných mlynov, nožov a náradia na obrábanie pôdy, je tu vystavená kolekcia antropologických zvyškov (múmie a kostry domorodcov), ktorá je jednou z najfotografovanejších.

Vstupné do múzea 5€, zadarmo pre deti do 12 rokov. Otvorené je celý týždeň, v sobotu a nedeľu len dopoludnia.

Za dlhým dňom sme urobili sladkú bodku. Zastavili sme sa v Sabor a Espaňa, ktorých produkty  rozvoniavajú celou ulicou. Kúpili sme mlsky ako pan de higo (figový chlieb) s mandľami a pomarančom a karamelizovaný kokos. Neskutočná dobrota. Odtiaľ viedli naše kroky do zmrzlinárne Casa del Helado, kde majú fantastickú zmrzlinu (dokonca aj bez laktózy a gluténu), ktorú servírujú vo forme kvetu. Nádhera.  My sme si dali s príchuťou opuncie a gofio. Ako inak ☺

30.04.2023 (nedeľa)

A tak krásne začal deň. Stojíme na autobusovej zastávke a tešíme sa na výlet do botanickej záhrady. Z hlavného mesta tam premávajú linky 302, 303 a 311 zo stanice San Telmo (lístok stojí okolo 2€). Konečne sa blíži autobus, staviame sa do radu a... autobus prefrčal okolo bez zastavenia. Všetci sme len nechápavo vrteli hlavami, poniektorí si pekne ponadávali. Bol plný, preto nezastavil. Nuž, nepoteší. Čakali sme ďalších 5 minút, či neposilili spoj, ale nie. Dlho sme neváhali a sadli sme do taxíka. Bolo to síce niekoľkonásobne drahšie, ale nebudeme riskovať, že ďalší spoj, ktorý mal ísť o polhodinu bude znovu plný. Taxík nás vyložil pred bránou botanickej záhrady o necelých 15 minút a stálo nás to 17,80€.  

Záhrada sa oficiálne nazýva Jardín Botánico Viera y Clavijo, ale je známa aj ako Jardín Canario. So svojimi 27 hektármi a viac ako 10 000 druhmi exponátov z celého sveta je najväčšou botanickou záhradou Španielska. Založil ju Švéd Eric Sventenius v roku 1952, ktorého snom bolo zoskupiť na jednom mieste botanické skvosty ostrovov ako aj celej Makaronézie s dôrazom na rešpektovanie ich základných potrieb. Bohužiaľ, život tvorcu vyhasol v roku 1973 pri tragickej autonehode neďaleko záhrady, kde sa nachádza aj jeho hrob pri skale, kde rád sedával, meditoval a počúval vtáky. Pripomína ho tam aj socha inštalovaná v roku 2007.

Záhrada je rozdelená do viacerých zón a každá má svoje pomenovanie ako napríklad el Bosque de Laurisilva, la Plaza de las Palmeras (všetky druhy endemických paliem, ktoré rastú na ostrovoch), el Jardín de las Islas (centrálna záhrada vysadená trávou a endemickými rastlinami), el Jardín Macaronésico Ornamental (tu sa nachádzajú všetky ohrozené druhy makaronézskych súostroví – Azory, Kapverdy, Kanárske ostrovy, Madeira, Las Islas Salvajes), el Jardín Escondido (malý skleník vytvorený na reprodukciu tropických druhov, ktoré potrebujú vysokú vlhkosť ako bambus, papyrus, papradie, pomarančovníky, trpasličie banánovníky...), el Jardín del Mundo (každému kontinentu planéty je venovaná jedna z piatich zón s jeho najreprezentatívnejšími druhmi), la Fuente de los Sabios (pamätník na poctu prírodovedcom, ktorí prispeli svojou prácou k propagácii kanárskej flóry vo svete)...

Pri troche šťastia človek natrafí na veľké jašterice vyhrievajúce sa na slnku. Tento exemplár mal minimálne 50 cm.

Otvorené je od pondelka do piatku od 7:30 do 14:00 a cez víkendy a sviatky od 10:00 do 17:00. Pravdou je, že otváracie hodiny sú pre mňa dosť nepochopiteľné, ale treba byť vďačný za to, že vstup je zadarmo. Odporúčam zobrať niečo na pitie a na zahryznutie lebo na mieste nie sú žiadne stánky, ba ani automat na vodu. Len hore na kopci, kde je druhý vchod, je reštaurácia.

Po návrate do Las Palmas sme sa šli podvečer prejsť ku Gabinete Literario, kde sídli kultúrna spoločnosť založená v roku 1844. Budova bola pôvodne divadlom Teatro Cairasco a má jednu z najunikátnejších fasád v meste a prepychový interiér. Prístupná je hala s elegantným hlavným schodiskom a modernistickými prvkami. Na terase s výhľadom na štvrť Vegueta je možné niečo si zobnúť.

Pri potulkách ulicami sme objavili takýto výtvor prírody. Netušíme, čo to je za strom, ale tŕne má hodné rešpektu. 

01.05.2023 (pondelok)

Vyrazili sme na skorú rannú prechádzku, počas ktorej stretávame len psíčkarov, športovcov a starších občanov. Obdivujeme budovu divadla Pérez Galdós, ktoré sa začalo stavať v roku 1867, ale pre finančné problémy sa jeho stavba značne predĺžila a opona sa v ňom po prvý raz zdvihla až v roku 1890. Aby toho nebolo málo, v júni 1918 požiar zničil takmer všetku drevenú konštrukciu a trvalo desať rokov, kým sa divadlo opäť otvorilo. 

Keď na pravé poludnie mierime na autobusovú stanicu San Telmo, vyľudnené ranné ulice sú už len matnou spomienkou. Cestu nám skrížila prvomájová manifestácia.

Na letisku nás čakal Binter s odletom o 14:30, kde nám, ako je dobrým zvykom, naservírovali napolitánku, vodičku, cukríček. Na Lanzarote sme pristáli po 35 minútach letu a doma sme boli o 15:30. Z letiska sme šli taxíkom (letisko-Arrecife 13,80€).