V sobotu 31. mája sme sa vzniesli do výšok a kochali sa výhľadom na rozsiahly Atlantik pod nami. Nie, žiadny paraglajding, sedeli sme v bezpečí útrob lietadla smerujúceho na Gran Canaria, kde sme strávili pár dní spoznávaním severnej časti ostrova.
Na letisku sme si vyzdvihli auto z požičovne a vydali sme sa v ústrety dobrodružstvu.
Na ceste do našej cieľovej destinácie sme sa zastavili na pláži Melenara v Telde, kde z hlbín mora vystupuje impozantná socha Neptúna umiestnená na sopečnej skale, ktorú museli dodatočne vystužiť tyčami z nehrdzavejúcej ocele a privariť k skale, na ktorej stojí. Nepočítali totiž s takým veľkým záujmom mládeže, ktorá na ňu nadšene lezie. Dokonca ju vraj natierajú nejakým mazivom, aby obmedzili ten nápor a predišlo sa úrazom či už ich alebo Neptúnovým, ktorý takto stratil pred pár rokmi ruku.
Neďaleko hlavného mesta Las Palmas leží mesto Arucas, ktoré sa stalo našim dočasným domovom. Pôvod názvu mesta sa pripisuje slovu Arehuc alebo Arehucas, ktorého význam je „Krajina požehnania“. Pred príchodom španielskych dobyvateľov tu existovala osada známa ako Arehucas, ktorá bola zničená po európskom dobytí už v roku 1479. Založilo sa nové mesto s názvom Arucas, ktoré postupne osídľovali osadníci prichádzajúci z pevniny.
Hneď pri vsrupe do mesta upúta pozornosť neprehliadnuteľný architektonický skvost námestia Plaza de San Juan, farský kostol San Juan Bautista z roku 1909 postavený a vytesaný miestnymi kamenármi zo sivého kameňa z miestneho lomu, ktorý štýlom pripomína baziliku Sagrada Familia v Barcelone. Jeho rozmery sú skutočne ohromujúce.
Centrum mesta sme mali na dosah ruky, keďže náš apartmán bol situovaný priamo oproti mestkého parku s výhľadom na námestie Plaza de la Constitución, kde sa nachádza radnica (Casas Consistoriales), elegantná budova v eklektickom štýle z roku 1875 a Starý mestský trh z roku 1882, ktorý už niekoľko rokov nie je v prevádzke.
Cez krásne zachované centrum mesta sme sa po dláždenej hlavnej ulici Calle León y Castillo, lemovanej poväčšine dvojposchodovými budovami s pestrofarebnými fasádami a balkónmi pripomínajúcimi prosperujúce časy mesta v 19. storočí, dostali až k Domu kultúry (Casa de la Cultura) tradičnej kanárskej architektúry zo 17. storočia, s vnútornou terasou, balkónom a nádherným exemplárom stromu Drago, ktorý má 150 rokov.
Zelenými pľúcami mesta je mestský park Parque Municipal alebo „Parque de las Flores“ ako ho nazývajú miestny, založený v 16. storočí, kde sa na rozlohe viac ako 10 tisíc m2 okrem množstva zelene z celého sveta nachádza aj starý dom a záhrada rodiny Gourié pripomínajúci koloniálne roky, kamenné múry, hydraulická sieť so základnými kameňmi a viaceré fontány. Nedivím sa, že mesto bolo kedysi známe aj pod názvami „Mesto kvetov“ či „Arucas, kameň a kvet“. Mnohé kmene stromov sú pretvorené na umelecké diela Hada, Duende...
V meste sa nachádza aj Museo de Ron de Arucas, továreň na výrobu rumu. Arucas bol dôležitým centrom produkcie cukrovej trstiny vďaka niekoľkým mlynom v meste. Práve tu vznikol jeden z najznámejších liehovarov v krajine, keď v roku 1883 prišiel Alfonso Gourié s myšlienkou vyrábať rum z prebytočného trstinového cukru.
Produkcia cukru vo fabrike San Pedro (1884) vyústila do výroby najpredávanejšieho rumu na ostrovoch za posledných 50 rokov. Je oficiálnym dodávateľom kráľovskej domácnosti od roku 1892. 140 rokov po založení je rum Arehucas referenčnou značkou medzi národnými rumovými liehovarmi a vyváža sa do mnohých krajín.
Múzeum Piedras la Cantera je kameňolom založený v 16. storočí, kde sa ťažil kameň na stavbu kostola v Arucas a katedrály v Las Palmas. Múzeum je však uzatvorené.
Neďaleko centra Arucas sa rozprestiera zelený kút ako stvorený na prechádzky a relax, Jardín de la Marquesa (Markízina záhrada). Pri vchode nás víta sladká vôňa jazmínu a zrazu sa ocitáme uprostred mýtickej krajiny s rozmanitými druhmi rastlín (viac ako 500) zo všetkých piatich kontinentov. Spomeniem len dračí strom Drago starý viac ako 200 rokov, obrovský fikus, či unikátne exempláre araukárií, palmy z rôznych častí sveta, žakarandy, kvetinové záhony, okrasné bylinky, ...
Priestor zdobí niekoľko fontán, pričom voda je jedným z mála prvkov, ktoré prerušujú ticho, ktoré tu vládne. Občas vzduch pretne svojim prenikavým krikom spoločenstvo pávov žijúcich v záhrade.
Počiatky záhrad siahajú do roku 1880, kedy sa Don Ramón Madan y Uriondo, prvý markíz z Arucas oženil s María del Rosario González y Fernández del Campo, bohatou dedičkou, a krátko nato prikázal vybudovať záhradu pre svoju manželku. Markíza, žiaľ, zomrela veľmi skoro a vdovec na jej počesť pomenoval záhradu „Jardín de la Marquesa“.
Medzi zeleňou priestranných záhrad sa vyníma romantický letný palác s neoklasicistickou fasádou dodávajúci areálu pridanú hodnotu. Nemali sme možnosť vidieť ho zvnútra, lebo práve tam prebiehalo nakrúcanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára