LANZAROTEMIA: GÁLDAR a AGAETE - Gran Canaria 31.05.-04.06.2025

Dnes končíme našu cestu po severe ostrova Gran Canaria. Navštívili sme Arucas, Firgas a Teror. Zostáva nám objaviť Gáldar a Agaete.

GÁLDAR

Mesto GÁLDAR je také kanárske San Francisco, čo sa ulíc týka. Buď ide človek hore alebo dole. Jeho najvyšší bod sa nachádza v nadmorskej výške 1700 metrov.

Andamana a Gumidafe boli prvými panovníkmi (guanartemes) Gran Canarie v období pred španielskym dobytím. Agáldar (dnešný Gáldar) bol ich sídlom a hlavným mestom ostrova.

Všetko podstatné o najstaršej minulosti je sústredené v archeologickom múzeu Parque Arqueológico de la Cueva Pintada, ktoré je jedným z hlavných nálezísk jaskynného umenia v oblasti Atlantiku. Cueva Pintada (maľovaná jaskyňa) bola objavená náhodne v roku 1862 pri oraní pôdy. Oficiálne sa datuje jej objav do roku 1873, kedy José Ramos Orihuela vstúpil cez úzky otvor v strope do komory a objavil na stenách sériu geometrických malieb, čo jej dalo meno. Každý, koho zaujíma predhispánska minulosť ostrova by sa tu mal zastaviť a dozvedieť sa niečo viac o pôvodných obyvateľoch ostrova a ich spôsobe života.

Na fotke dolu: vľavo je rekonštrukcia obydlia a vpravo sú orginálne obydlia domorodcov.

Areál je prispôsobený aj pre ľudí s problémami mobility, sú tam výťahy a rampy.

Vstup do jaskyne je možný len so sprievodcom. Vo vnútri sa nesmie fotografovať, aby sa nenarušilo krehké prostredie lokality a nepoškodlili sa pigmenty. Navyše kresby sú chránené sklom. Odporúčam vybrať si prehliadku so sprievodcom, stojí to za to. Vstupné je to isté. Po komentovanej prehliadke tam môže každý zotrvať toľko času, koľko chce, samozrejme len do zatváracích hodín ;-)

Cueva Pintada

Bronzová socha na rohu pred divadlom (neďaleko múzea) predstavuje kráľovnú guanchov Armindu ako dieťa. Arminda bola dcérou Guayaséna Semidana Dobrého a bola dedičkou trónu po jeho smrti. Kvôli jej nízkemu veku a slobodnému stavu nastúpil na trón namiesto nej jej strýko Thenesor.

Keď po mnohých bitkách medzi dobyvateľmi a domorodcami dobyli Gáldar (1488), ktorý sa v tej dobe volal Agáldar, bola malá kráľovná, ktorá nikdy nevládla, odovzdaná dobyvateľovi Pedrovi de Vera ako formálny akt kapitulácie povstalcov. Poručík Francisco de Mayorgu bol poverený jej výchovou. Armindu pokrstili v Las Palmas ako Catalina Guanarteme alebo Catalina Fernández a neskôr ju trikrát vydali. Väčšinu svojho života prežila v Gáldar, len na konci života sa utiahla do Aguimes. Je to práve ona, ktorá sprevádza návštevníkov múzea.

Divadlo Teatro Consistorial z roku 1812.

Budova starej radnice Las antiguas Casas Consistoriales postavená v 18. storočí uchováva jeden z najstarších exemplárov stromu Drago na Gran Canarii. Je zdokumentovaný už v roku 1718.

Kostol Parroquía de Santiago Apóstol začali stavať v roku 1778. V interiéri kostola je Pila Verde (Zelená fontána), kde porazení Kanárčania prijali svoj prvý krst po dobytí ostrova.

Na námestí Plaza Grande sa vypínajú stáročné exempláre indického vavrínu a araukárií.

Hlavná ulica Calle Larga (Dlhá ulica) s oficiálnym názvom ulica Calle del Capitán Quesada, kde sídli množstvo obchodov a reštaurácií.

Keramický ateliér a výhľad na mesto.

AGAETE

AGAETE je jedným z tých miest, ktoré si stále zachováva čaro rybárskej dedinky. Vonia morom a čerstvými rybami. Je rajom pre všetkých, ktorí túžia po pokoji, ale POZOR, strašidelne tu fúka. Z Lanzarote sme zvyknutí na neustále silné vetry, ale čo sme zažili tu, predčilo všetky vetriská.

Prístav Puerto de Las Nieves je pobrežná oblasť obce. Odtiaľto sa dá vidieť El Roque Partido známy aj ako Dedo de Dios (Boží prst), jeden zo symbolov súostrovia. Skalný útvar, ktorý následkom erózie nadobudol tvar ruky so vztýčeným ukazovákom. Je to však už len spomienka. V roku 2005 počas tropickej búrky Delta, silný vietor spôsobil zrútenie hornej a najslabšej časti skaly, vysokej asi 20 metrov a jej následné ponorenie pod hladinu mora. Zvyšky sa dajú vidieť oproti mólu Agaete, chránený útesom Faneque, len pár metrov od pláže Guayedra.

Boží prst predtým a potom

Impozantné útesy, ktoré sa týčia nad morom El Risco, Guayedra a Agaete dosahujú nadmorskú výšku 1180 metrov v oblasti prírodného parku Tamadaba.

V historickom centre sa nachádza kostol Iglesia de Nuestra Señora de la Concepción (1875), ktorý nahradil pôvodnú kaplnku z roku 1515.

My sme šli do Agaete hlavne kvôli archeologickému parku, kde sa pod holým nebom nachádza rozsiahly pohrebný priestor postavený na sopečnom materiáli. Je tu zachovaný cintorín s takmer 700 hrobkami starovekých obyvateľov ostrova, z ktorých niektoré boli vytvorené pred viac ako 1300 rokmi. Hrobky zo sopečného kameňa majú tvar zrezaného kužeľa o priemere 8m a výške 3m. Vo vnútri bolo umiestnené telo zosnulého v akejsi kamennej schránke.

Žiaľ, ako som spomínala, fúkal veľmi silný vietor, chvíľami nárazovo až 60 km za hodinu, a bolo ťažké udržať sa v stabilnej polohe. Odložili sme návštevu na budúce.

Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v Cenobio de Valerón - prehistorická stavba známa ako sýpka domorodých obyvateľov. Nachádza sa na úbočí pohoria Montaña Gallego, kde pred viac ako 800 rokmi domorodí obyvatelia vykopali v mäkkom sopečnom tufe viac ako 350 dutín, ktoré slúžili na skladovanie obilia a potravín. Jaskyne boli uzavreté buď drevom, kamennými doskami, textíliami alebo kožami. Bola to skutočná prírodná pevnosť, zvonku neviditeľná, nachádzajúca sa na zvislej horskej stene, čo chránilo úrodu tak pred zlodejmi, ako aj zvieratami, či nepriaznivým počasím.

Prístup k tomuto skvostu je po viac ako 200 schodoch, ale aj jeho návštevu sme odložili na neurčito, lebo môj pravý bedrový kĺb mi vypovedal službu v najnevhodnejší okamih.

Tak sme sa aspoň kochali krásnymi výhľadmi z cesty.